sobota, 3. decembra 2011

SLOBODA = Zodpovednosť

,,O Zodpovednosti a 0dvahe“

Dovoľte mi vážení občania a zároveň voliči položiť si dve základné jednoduché a kĺúčové otázky. Prvá otázka, ktorú by som dal každému do pozornosti znie nasledovne : Chceme sa o svoju budúcnosť postarať sami , alebo necháme štát nech sa o nás postará ?. Toto je základná otázka, ktorú by si občan Slovenska mal uvedomiť a odpovedať si na ňu.

Ekonomická teoría na ňu pozná jednoznačnú odpoveď a to v nasledujúcich formách. Je to forma štátu, ktorý na seba preberú takmer všetkú zodpovednosť a preto si vyhradzuje právo na takmer absolútnu kontrolu života svojich občanov- viď komunistický systém. Iná forma je takzvaná demokracia, kde sa zodpovednosť demokraticky rozdeľuje, podľa moci.

Teda podľa toho, ktorá strana získa v demokratických voľbách najviac hlasov. Podstatné teda je ktorá strana získa najviac preferenčných hlasov v demokratických voľbách. Sociálne strany- ako Smer, HZD, KS a ostatné strany – sú strany ktoré sa chcú silou mocou statať o svojich voličou- chcú im poskytovať všetky možné výhody- sociálne- a to – vysoké dôchodky, bezplatnú zdravotnú starostlivosť na vysokej úrovni, bezplatné vysoké školstvo, dokonca chcú zabezpečiť aj dostatok pracovných miest. Orientujú sa teda na ľudí, a chcú sa takýmto spôsobom starať o ľudí.

Výborne, VaV, naozaj sa mi o tom veľmi pekne takto píše, je to skvelé že toto sú ich cieľe a oni to naozaj chcú dokázať. Hurá som nadšený že máme takéto politické strany ktoré chcú tieto ciele napľňať . Som na ne patrične hrdý.
Poďme sa ale pozrieť na reálnosť splnenia týchto cieľov a hlavne cenu, ktorú od nás tieto strany budú chcieť za to že nám oni tieto ciele chcú splniť.

Realita je nasledovná : Smer, HZD, budem rozoberať tieto politické zoskupenia. Ich precedovia a členovia- majú bohatú politickú história. Nemôžeme tiež zabudnúť na to, že u nich pôsobia politici- hlavne precedovia Robert F. aj Vlado M., ktorí boli aj minulom režime teda v komunistickom režime, kde získali dôležité ,, sociálne návyky spoločného štátu,, ktorých ako môžeme vidieť sa stále nezbavili. Teda sa naučili v tomto období uzatvoreného štátu, že štát si vystačí sám, a nemusí sa orientovať na nikoho, veď všetko bohatstvo patrilo každému a v podstate nikomu. V podstate bohatstvo neexistovalo pre nikoho, iba pre štát.

Toto sa im perfektne zakorenilo v ich hlavách. Prišli revolučné roky 1989, 1990, , kedy definítivne myšlienka spoločného vlastníctva a neexistenica bohatstva, akosi neprežila a stroskotala. A potom v roku 1993 sme sa rozviedli aj s Českom, že sa skúsime sami o seba postarať. A od tohto roku bolo Slovensko samostatné, a zrazu sme mali slobodu a demokraciu. Prišla nová myšlienka. No problém vznikol ten, že vtedy ,, pomyselný otec národa – Vlado M. a jeho HZD, stále mali zakorenené návyky z minulého režimu, že všetko bohatstvo národa patrí každému občanovi, a tak v tom chceli v dobrej viere pre každého občana pokračovať.

Čo sa ale nestalo. Vladko M. a HZD, SDĹ vtedy sa zrazu veľmi rýchlo začali učiť. Začali premýšľať, ( síce neviem čím premýšľali ale to je už iná téma ), teda ak sa to dá nazvať premýšľaním, svitlo im v tých červených hlavách, že síce bohatstvo patrí každému, ale keďže oni majú moc, čo keby si toto bohatstvo privlastnili ? A tak im veľmi rýchlo napadlo, že demokracia je veľmi dobrý spôsob ako legálnou cestou znepríjemňovať život produktívnej vrstve, a že im táto produktívna vrstva, ešte aj za ich genialitu bude aj tlieskať.

A tak stále prezentovali- všetky sociálne výhody- vysoké dôchodky, sociálne dávky, bezplatné zdravotnícvo, bezplatné vysoké školstvo, ale cenou za takéto služby obyvateľstvu boli najprv iba sľuby a ich neplnenie, a potom pod hrozbou že nevyhrajú voľby aj rozpredaj majetku aby sa tieto sľuby aspoň čiastočne plnili, a keď už nebolo čo na predaj, tak prišli vysoké dane- viď- za Mečiara- progresívny zbyrokratizovaný daňový systém- dane pre FO- 40 %. Vlado po 8 rokoch jeho vládnutia, dostal krajinu do izolácie.

Orientoval sa na Rusko, inflácia na dvojciferných úrovniach, nezamestnanosť až na hodnotách 22 %, vysoká korupcia, klientelizmus, vysoká nezamestnanosť, mafia a čierna ekonomika prekvitajúca v obrovskom merítku. Veľmi rýchlo sa mu podarilo zrujnovať krajinu – stačilo mu 8 rokov. Takto sa on o nás staral- takto narábal s našou budúcnosťou- s budúcnosťou generácií, ktorá jeho zvyklosti a pažravosť a neschopnosť sa správať ako národohospodár, bude musieť riešiť. Tá generácia, ktorá sa odvážila ísť cestou reforiem prišla.

Generácia SDKÚ- DS, a spol. Ich prvé volobné obdobie, bolo veľmi bolestné, keďže dostať krajinu v takom stave v akom ju dostali bolo ako keby ste sa ocitli v krajine Eskymákov a vašou úlohou by bolo prežiť predajom chladničiek. Izolované krajina, politicky nevhodná, investori o nás ani len nepáchli, počuť Slovensko ako možná vhodná investícia to bolo horišie ako investovať v Rusku, kde Rusko už dvakrát zoštátním pripravilo investorov o nemalé investície. Takto ste mali ľudom sľúbíť že im dáte prácu a šancu na slušný život.

Áno prvé 4 roky vládnutia Dzurindu boli veľmi tvrdým obdobím, bolo to však obdobie, ktoré bolo potrebné na vytvorenie podhubia a podmienok na dôležité spoločenské reformy, ktoré si spoločnosť a jednak povaha Slovákov doslova vypýtala. A tak sa aj stalo- v druhom volebnom období roky 2002 až 2006, sa začala dôležitá daňová reforma, reforma zdravotníctva, dôchodková reforma, reforma verejných finanncíí. Tu vláda okolo M. Dzurindu- veľmi rýchlo a umne pochopila základnú myšlienku. Predstavme si dve rodiny: Rodina- dvaja rodičia a dve deti. Prvá rodina sa rozhoduje ako bude vychovávať svoje deti.

Rodičia sa medzi sebou rozprávajú. No počúvaj- ako sa o nich budeme starať- budeme im postupne predávať zodpovednosť do vlastných rúk ? Alebo sa im budeme starať do života počas celého ich života, budeme ich mať pod kontrolou celý čas, aby sa im nič nestalo, budeme sa starať o to, koho si vyberú ako životného partnera, budeme im rozkazovať ako majú žiť, alebo ich necháme nech si rozhodujú a rozkazujú o svojom živote sami?. A potom si dajú otázku- a koľko nás to bude stáť. No počuvaj žena moja hovorí muž žene : Ak sa im budeme starať do života a a budeme im rozkazovať ako majú žiť, tak im budeme musieť financovať celý ich život.

Budeme musieť im kúpiť najprv dom, potom budú chcieť auto, budeme ich musieť živiť celý život a ak na to nebudeme mať tak budú musieť bývať u nás celý život. ? Chceme túto alternatívu pýta sa muž ženy ? Ej veru muž môj , veru ja ich na krku celý život nechcem mať. Ej veru pravdu máš žena moja- oni musia ísť vlastnou cestou. Radšej im my , muž môj , vytvorme tie najlepšie podmienky aby sa o seba dokázali postrať samy. Dajme im slobodu- tú si budú vážiť omnoho viac ako keby sme im rozkazovali čo majú v živote robiť.

A tak každý občan, ktorý má možnosť rozhodovať sa slobodne je najbohatší občan sveta. Cena za Slobodu je Zodpovednosť. Preto si myslím že M.Dzurinda a Mikloš veľmi rýchlo pochopili že je jednoduchšie a hlavne lacnejšie presúvať zodpovednosť do rúk svojich detí- v tomto prípade svojich občanov, ako im ju odoprierať v podobe dnešného Smeru, ktorý sa silou mocou snaží si privlastňovať zodpovednosť každého z nás. A každému normálnemu človeku sa to musí hnusiť, keď ho niekto obmedzuje alebo sa musí prispôsobavať opatrreniam štátu, ktoré ho v podstate dusia alebo odraďujú od slobodného konania.

A dokonca si bude Smer pýtať aj cenu za to, že sa chce o každého postarať a tá cena bude v podobe vysokých daní, a tieto dane budeme platiť za to, že presúvame zodpovednosť na štát a nie na seba. Problém je však v tom, že kto bude ochotný pracovať pri 40 % daniach. Investori zutekajú hneď ako sa to zavedie. Potom kde budeme pracovať ? Kde budeme mať šancu platiť štátu za zodpovednosť. Kde ? Keď nebudú pracovné miesta ? Budem sedieť doma a teda budem čakať od Fica na podporu, lebo nebudem mať kde sa uplatniť.

Alebo budem kradnúť a rovno pôjdem vykradnúť Fica a potom Vierku. Skvelé som teda zvedavý ako chcú tieto ich skvelé ciele naplniť. Pritom ak sa rozumná vláda rozhodne presúvať zodpovednosť zo štátu na ľudí, a nechá ich dýchať. Tak samotný ľudia dostanú konečne pocit zodpovednosť voči sebe, a začnú si veriť, že sa sa sami o seba dokážu postarať.

Postupom času už nebude potrebná ani Sociálna poisťovňa, pretože zodpovední ľudia sa postarajú aj o svojich rodičov, a nebudú sa spoliehať na ten v dnešnej dobe ajtak smiešny vyplácaný dôchodok, na ktorý minulá generácia pracovala aj 40 rokov. Ak nechceme dopadnúť ako terajší dôchodcovia, ktorí žijú z ruky do úst a bez svojich zarábajúcich detí by mnohí neprežili, musíme sa správať zodpovednejšie voči tomu kto nám vládne, teda musíme voliť ,už teraz si produktívna vrstva uvedomuje že z prípadného dôchodku ak im vôbec niečo Sociálna poisťovna vyplatí, by neprežili ani týždeň, si sami tvoria rezervy pre dôchodkový vek. Už sami pociťujú zodpovednosť.

Už sami pociťujú to, že to takto nejde. Prečo potom volia strany, ktoré im sľubujú nemožné sľuby, že sa o nich postará skupina 150 ľudí, čo sedia v parlamente, ktorých ani vôbec nepoznajú, a dokoca ani tí 150 ľudia čo sedia v parlamente nepoznajú všetkých 5 milionov ľudí. Tu vyznieva otázka- Je naozaj pravda to čo Smer sľubuje, keď ma ani nepozná. A je naozaj prada to čo hovorí SDKÚ – DS- že dokážu ľudom posktynúť priestror na ich slobodné uplatnenie ? Smer rovná sa HZDs- len Mečiar sa teraz volá Fico, a ak chceme cúvať- prosím voľte spiatočnú cestu- oni to už sami dokázali. Dozadu vedia ísť pomerne rýchlo.

Fico cúva trocha pomalšie, ale ak vyhrá, potlačí na plyn výrazne, lebo to bude jeho poslené volebné obdibie, koryto vyschne nadobro, a zase bude musieť prísť stredopravá alternatíva, ktorá to koryto bude musieť naplniť. SDKÚ- DS- to dokázala- dokázala vytvoriť podmienky, pre to aby sa ľudia mohli o seba konečne postrarať sami, aby nemuseli robiť v zahraničí podradné práce a Rakúsku či v Írsku umývať riad, či v Usa robiť v Mcdonalde. Dajte nám priestor , dajte nám voľnosť, dajte nám ekonomickú slobodu, a my sa už o seba postaráme.

Nepotrebujem žiadne zásahy do môjho ekonomického rozhodovania, a rozhodne nie som ochotný platiť dane v takej výške a pri tak netransparentnom rozdeľovaní a klientelizme ako je to pri tomto vládnom zoskupení.

Dajte mi slobodu a zodpovednoť už nechajte na mňa. Nič viac od tohto štátu nechcem. A rozhodne nechcem predávať svoju zodpovednosť na štát, a ešte za to aj platiť. Zaplatím len za vnútornú a vonkajšiu ochranu štátu, a za potrebnú legislatívu ,ktorá bude ochraňovať a podporovať moju slobodu, nie mi ju brať. A tak som jasne rozhodnutý, koho budem voliť.

Je len na vás , koho budete voliť. Či ste ten typ človeka, ktoý sa o seba vie postarať, a vie si zabezpečiť život podľa svojich predstáv. Alebo ste ten typ človeka, ktorý bude radšej žiť život podľa predstáv niekoho, koho ani nepozná a ešte mu za to aj s úsmevom zaplatí. A to je zároveň aj druhá dôležitá otázka ktorú by si mal položiť hneď za prvou otázkou.

Prvá otázka znie : Chceme sa o svoju budúcnosť postarať sami , alebo necháme štát nech sa o nás postará ?.
Druhá otázka zne : Máme odvahu žiť podľa svojich predstáv alebo to necháme na niekoho iného a ešte mu za to aj pekne zaplatíme ?
Doplňujúca tretia otázka : Máš odvahu si na tieto dve otázky zodpovedne odpovedať ?

Ak máš odvahu- odpovedz si, ak odvahu nemáš, tak choď do zahraničia, tam sa o teba isto iste každý postará a to lacnejšie ako u nás na Slovensku. U nás je totiž snaha starať sa o každého veľmi drahá.

Autor je ekonóm, národohospodár.

Michal Vonderčík- Smite ( všetky práva vyhadené ).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára