sobota, 3. decembra 2011

Kapitalizmus versus Komunizmus

Rok 1989 a súčasnosť- alebo Slovenská Realita

Situácia za čias komunizmu alebo pri jeho rozpade - už umierneného socializmu, ale stále izolovanej ekonomiky v porovnaní zo súčasnosťou. Položil som si otázku: Prečo bolo v tom čase relatívne lepšie pre široké vrstvy obyvateľstva ako dnes v súčasnosti- v dobe, kde v relatívnej miere rozhoduje o svojom osude a bohatstve každý sám. Podotýkam slovo v relatívnej miere aj vtedy aj dnes. Dospel som k tejto odpovedi. V čase komunizmu, bolo všetko spoločné, teda každý mal právo na všetky statky, ale mal aj jasné povinnosti. Každý musel pracovať- nepracovať bolo trestné.

Po druhej svetovej vojne, kedy bolo všetko zničené, nebol problém s tým, že by nebol nedostatok práce a výroby. Rusko bolo zničené a teda nebol problém s odbytom našej strojárskej a stavbárskej produkcii. Systém fungoval a bol efektívny. Avšak v 60 rokov sa začal stav pomaly nasicovať. Vznikla RVHP aj ako odpoveď na kapitalistický blok. V rámci RVHP bolo Československo najvyspelejšou krajinou a ostatné krajiny nás dobiehali.

My sme ako krajina dosiahli vrchol a nemali sme relatívnu motiváciu na to aby sme sa vyvíjali ďalej- nemali sme na to priestor- keďže sme boli ekonomicky izolovaný od krajín ekonomického bloku. Ostatné krajiny nás samozrejme dobehli. Touto úvodnou makro analýzou sa chcem dostať k mikro analýze. Podstata je v tom, že v 70 rokoch kedy Dubček chcel zaviesť prvky podnikania do vtedajšej ekonomiky- teda chcel posunúť krajinu ďalej, lebo inej cesty nebolo, sa tak nestalo.

On už vtedy pochopil- že pevne stanovený kurz, ktorý sme mali, neodráža skutočný reálny stav v ekonomike. Nie je reálne možné aby každý pracoval. Bolo to udržiavané umelo- Štátne podniky- vykazovali prezamestnanosť. Samotní pracovníci vykazovali čoraz nižšiu efektívnosť- pretože jednak mali relatívnu istotu- istej práve- nepracovali pod tlakom, a nepracovali tak veľa, keďže podnik mal toľko ľudí, koľko len chcel.

Takýto sociálny štát, kde ľudia nepracovali pod stresom- dovoľoval ľudom relatívne slušne žiť- byt dostal za pár korún, ženil sa v 18, a mal aj tri deti, to že neboli banány, alebo sa ne stálo v radoch aj celé dni- a potom už nie len banány, ale aj iné tovary základnej potreby, to v začiatkoch v tej dobe žijúci človek nepociťoval. Ale ku koncu, keď už aj na cukor boli rady alebo na iné základné potreby, tam sa jasne a reálne komunistický režim prejavil v tom, že nedokázal akceptovať realitu a donekonečna poskytoval ľudom sociálne statky- ako lacné bývanie a istú prácu zo zákona. Ľudia boli na to zvyknutí , že všetko im zabezpečí štát, a že oni toho relatívne veľa urobiť nemuseli.

Takýto neefektívny stav, sa musel zákonite zrútiť- a aj sa tak stalo. V roku 1989- keď odvážny ľudia, ktorí nechceli donekonečna stagnovať , sa potrebovali rozvíjať- a každý rozumný človek vedel že ten komunistický systém nemá budúcnosť- zrútil sa sám, lebo neakceptoval realitu- a my sme stratili veľa času- škoda že za Dubčekovej éry, sa to nepodarilo, boli by sme dávno predbehli Rakúsko. No ale nevadí. Po 1989 sa jasne ukázala neefektívna výroba v reálnej podobe.

A potom čo sme sa osamostatnili a od 1993 sme boli samy, sa to pekne ukázalo- nezamestnanosť, a neskúsenosť ekonomiky čo sa týka súkromného vlastníctva. Chcem len tým povedať, že také relatívne vzácne statky ako lacné bývanie, istota práce, veľa voľného času, televízne stanice nič v podstate nedávali, ale za cenu straty vlastného osobného rastu- ako osoby, nie ako štátu. Za cenu medzinárodného uznania, cestovania, za cenu cenzúry a za to, že ste si nemohli povedať a robiť to čo sa Vám páči- ste mali tieto výhody- istého a nalinovaného života od narodenia až do smrti.

Systém taký bol- narodili ste sa- vyštudovali- vysokú školu len po známosti a mastných úplatkoch samozrejme- potom rodina- štát Vás potom umiestnil v niektorom závode, poskytol Vám bývanie a tak dookola- Skvelé však- a všetko to bolo v podstate zadarmo- Vav. Skvelé všetko dobre naplánované a nalinkované. A cena tohoto krásneho života ? V začiatkoch- po vojne- 50 roky- veľký pozor na jazyk, žiadna možnosť prejavu a voľného slova, obmedzená osobná sloboda- cestovania zo zahraničím, obmedzená možnosť štúdia, nedostatkový tovar časom aj na základné potraviny, klientelizmus a nemožnosť sa o seba postarať sám.

Samozrejme, aj kapitalistický režim alebo demokratický režim, má svoje klady a zápory. My naučený na to, že sa o všetko stará štát, sme sa len učili ako sa správať v kapitalistickom systéme oproti komunistickému, kde v podstate každý vlastnil všetko a nič. Generácia ročníkov od od 80 a viac musí teraz za všetky tie statky ako lacné vlastné bývanie a práca pre každého tvrdo platiť- .

Teraz sa mladý ľudia musia oveľa viac snažiť aby si založili vlastnú rodinu, aby si vytvorili kvalitné životné podmienky pre svoj život. Platia za to stresom, ktorí je na nich vyvíjaní v práci, musia sa oveľa viac vzdelávať, a viac si vážia veci ktoré si nadobudli. Demokratický systém, je efektívnejší, lebo umožňuje ľudom rozvíjať svoj vlastný potenciál v tom smere v akom každý človek chce.

Teda človek nie je relatívne obmedzovaný v tom, čo môže robiť, môže robiť čokoľvek, má šancu sám sa vypracovať tam kam sa chce vypracovať. Môže relatívne isť a cestovať tam kam chce, a kúpiť si čo chce. Môže sa dokonca vyjadrovať slobodne, môže sa politicky angažovať, môže slobodne podnikať, pracovať, zabávať sa a zabezpečiť si svoju rodinu podľa svojich vlastných predstáv, a nikto mu túto relatívnu slobodu v konaní nemôže ohroziť. Všetko je to na ňom.

A toto ja považujem za dôležité ako niečo, kde je systém založený na tom, že od narodenia nemám relatívnu možnosť ovplyvniť svoj život a len podľa nalinkovanej predlohy prežiť svoj život. To sa mne osobne nepáči. Páči sa mi rozmanitosť a možnosť voľby prežiť si život podľa seba a a vlastných predstáv. Preto je mi ľúto že generácie ktoré prežili komunizmus o túto možnosť prišli a stále veria tomu že sa o nich štát postará. Ale to je mylné, lebo demokraciu je možné v relatívnej miere prirovnať k tvrdému systému, kde vyhrávajú len tí najsilnejší- tak ako je to v ríši zvierat. Podotýkam slovo relatívne.

Michal Vonderčík- Smite
autor je národohospodár

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára