,,O Zodpovednosti a 0dvahe“Dovoľte mi vážení občania a zároveň
voliči položiť si dve základné jednoduché a kĺúčové otázky. Prvá otázka,
ktorú by som dal každému do pozornosti znie nasledovne : Chceme sa o
svoju budúcnosť postarať sami , alebo necháme štát nech sa o nás postará
?. Toto je základná otázka, ktorú by si občan Slovenska mal uvedomiť a
odpovedať si na ňu.
Ekonomická teoría na ňu pozná jednoznačnú
odpoveď a to v nasledujúcich formách. Je to forma štátu, ktorý na seba
preberú takmer všetkú zodpovednosť a preto si vyhradzuje právo na takmer
absolútnu kontrolu života svojich občanov- viď komunistický systém. Iná
forma je takzvaná demokracia, kde sa zodpovednosť demokraticky
rozdeľuje, podľa moci.
Teda podľa toho, ktorá strana získa v
demokratických voľbách najviac hlasov. Podstatné teda je ktorá strana
získa najviac preferenčných hlasov v demokratických voľbách. Sociálne
strany- ako Smer, HZD, KS a ostatné strany – sú strany ktoré sa chcú
silou mocou statať o svojich voličou- chcú im poskytovať všetky možné
výhody- sociálne- a to – vysoké dôchodky, bezplatnú zdravotnú
starostlivosť na vysokej úrovni, bezplatné vysoké školstvo, dokonca chcú
zabezpečiť aj dostatok pracovných miest. Orientujú sa teda na ľudí, a
chcú sa takýmto spôsobom starať o ľudí.
Výborne, VaV, naozaj sa
mi o tom veľmi pekne takto píše, je to skvelé že toto sú ich cieľe a oni
to naozaj chcú dokázať. Hurá som nadšený že máme takéto politické
strany ktoré chcú tieto ciele napľňať . Som na ne patrične hrdý.
Poďme
sa ale pozrieť na reálnosť splnenia týchto cieľov a hlavne cenu, ktorú
od nás tieto strany budú chcieť za to že nám oni tieto ciele chcú
splniť.
Realita je nasledovná : Smer, HZD, budem rozoberať tieto
politické zoskupenia. Ich precedovia a členovia- majú bohatú politickú
história. Nemôžeme tiež zabudnúť na to, že u nich pôsobia politici-
hlavne precedovia Robert F. aj Vlado M., ktorí boli aj minulom režime
teda v komunistickom režime, kde získali dôležité ,, sociálne návyky
spoločného štátu,, ktorých ako môžeme vidieť sa stále nezbavili. Teda
sa naučili v tomto období uzatvoreného štátu, že štát si vystačí sám, a
nemusí sa orientovať na nikoho, veď všetko bohatstvo patrilo každému a v
podstate nikomu. V podstate bohatstvo neexistovalo pre nikoho, iba pre
štát.
Toto sa im perfektne zakorenilo v ich hlavách. Prišli
revolučné roky 1989, 1990, , kedy definítivne myšlienka spoločného
vlastníctva a neexistenica bohatstva, akosi neprežila a stroskotala. A
potom v roku 1993 sme sa rozviedli aj s Českom, že sa skúsime sami o
seba postarať. A od tohto roku bolo Slovensko samostatné, a zrazu sme
mali slobodu a demokraciu. Prišla nová myšlienka. No problém vznikol
ten, že vtedy ,, pomyselný otec národa – Vlado M. a jeho HZD, stále mali
zakorenené návyky z minulého režimu, že všetko bohatstvo národa patrí
každému občanovi, a tak v tom chceli v dobrej viere pre každého občana
pokračovať.
Čo sa ale nestalo. Vladko M. a HZD, SDĹ vtedy sa
zrazu veľmi rýchlo začali učiť. Začali premýšľať, ( síce neviem čím
premýšľali ale to je už iná téma ), teda ak sa to dá nazvať premýšľaním,
svitlo im v tých červených hlavách, že síce bohatstvo patrí každému,
ale keďže oni majú moc, čo keby si toto bohatstvo privlastnili ? A tak
im veľmi rýchlo napadlo, že demokracia je veľmi dobrý spôsob ako
legálnou cestou znepríjemňovať život produktívnej vrstve, a že im táto
produktívna vrstva, ešte aj za ich genialitu bude aj tlieskať.
A
tak stále prezentovali- všetky sociálne výhody- vysoké dôchodky,
sociálne dávky, bezplatné zdravotnícvo, bezplatné vysoké školstvo, ale
cenou za takéto služby obyvateľstvu boli najprv iba sľuby a ich
neplnenie, a potom pod hrozbou že nevyhrajú voľby aj rozpredaj majetku
aby sa tieto sľuby aspoň čiastočne plnili, a keď už nebolo čo na predaj,
tak prišli vysoké dane- viď- za Mečiara- progresívny zbyrokratizovaný
daňový systém- dane pre FO- 40 %. Vlado po 8 rokoch jeho vládnutia,
dostal krajinu do izolácie.
Orientoval sa na Rusko, inflácia na
dvojciferných úrovniach, nezamestnanosť až na hodnotách 22 %, vysoká
korupcia, klientelizmus, vysoká nezamestnanosť, mafia a čierna ekonomika
prekvitajúca v obrovskom merítku. Veľmi rýchlo sa mu podarilo zrujnovať
krajinu – stačilo mu 8 rokov. Takto sa on o nás staral- takto narábal s
našou budúcnosťou- s budúcnosťou generácií, ktorá jeho zvyklosti a
pažravosť a neschopnosť sa správať ako národohospodár, bude musieť
riešiť. Tá generácia, ktorá sa odvážila ísť cestou reforiem prišla.
Generácia SDKÚ- DS, a spol. Ich prvé volobné obdobie, bolo veľmi
bolestné, keďže dostať krajinu v takom stave v akom ju dostali bolo ako
keby ste sa ocitli v krajine Eskymákov a vašou úlohou by bolo prežiť
predajom chladničiek. Izolované krajina, politicky nevhodná, investori o
nás ani len nepáchli, počuť Slovensko ako možná vhodná investícia to
bolo horišie ako investovať v Rusku, kde Rusko už dvakrát zoštátním
pripravilo investorov o nemalé investície. Takto ste mali ľudom sľúbíť
že im dáte prácu a šancu na slušný život.
Áno prvé 4 roky
vládnutia Dzurindu boli veľmi tvrdým obdobím, bolo to však obdobie,
ktoré bolo potrebné na vytvorenie podhubia a podmienok na dôležité
spoločenské reformy, ktoré si spoločnosť a jednak povaha Slovákov
doslova vypýtala. A tak sa aj stalo- v druhom volebnom období roky 2002
až 2006, sa začala dôležitá daňová reforma, reforma zdravotníctva,
dôchodková reforma, reforma verejných finanncíí. Tu vláda okolo M.
Dzurindu- veľmi rýchlo a umne pochopila základnú myšlienku. Predstavme
si dve rodiny: Rodina- dvaja rodičia a dve deti. Prvá rodina sa
rozhoduje ako bude vychovávať svoje deti.
Rodičia sa medzi sebou
rozprávajú. No počúvaj- ako sa o nich budeme starať- budeme im postupne
predávať zodpovednosť do vlastných rúk ? Alebo sa im budeme starať do
života počas celého ich života, budeme ich mať pod kontrolou celý čas,
aby sa im nič nestalo, budeme sa starať o to, koho si vyberú ako
životného partnera, budeme im rozkazovať ako majú žiť, alebo ich
necháme nech si rozhodujú a rozkazujú o svojom živote sami?. A potom si
dajú otázku- a koľko nás to bude stáť. No počuvaj žena moja hovorí muž
žene : Ak sa im budeme starať do života a a budeme im rozkazovať ako
majú žiť, tak im budeme musieť financovať celý ich život.
Budeme
musieť im kúpiť najprv dom, potom budú chcieť auto, budeme ich musieť
živiť celý život a ak na to nebudeme mať tak budú musieť bývať u nás
celý život. ? Chceme túto alternatívu pýta sa muž ženy ? Ej veru muž môj
, veru ja ich na krku celý život nechcem mať. Ej veru pravdu máš žena
moja- oni musia ísť vlastnou cestou. Radšej im my , muž môj , vytvorme
tie najlepšie podmienky aby sa o seba dokázali postrať samy. Dajme im
slobodu- tú si budú vážiť omnoho viac ako keby sme im rozkazovali čo
majú v živote robiť.
A tak každý občan, ktorý má možnosť
rozhodovať sa slobodne je najbohatší občan sveta. Cena za Slobodu je
Zodpovednosť. Preto si myslím že M.Dzurinda a Mikloš veľmi rýchlo
pochopili že je jednoduchšie a hlavne lacnejšie presúvať zodpovednosť do
rúk svojich detí- v tomto prípade svojich občanov, ako im ju odoprierať
v podobe dnešného Smeru, ktorý sa silou mocou snaží si privlastňovať
zodpovednosť každého z nás. A každému normálnemu človeku sa to musí
hnusiť, keď ho niekto obmedzuje alebo sa musí prispôsobavať opatrreniam
štátu, ktoré ho v podstate dusia alebo odraďujú od slobodného konania.
A dokonca si bude Smer pýtať aj cenu za to, že sa chce o každého
postarať a tá cena bude v podobe vysokých daní, a tieto dane budeme
platiť za to, že presúvame zodpovednosť na štát a nie na seba. Problém
je však v tom, že kto bude ochotný pracovať pri 40 % daniach. Investori
zutekajú hneď ako sa to zavedie. Potom kde budeme pracovať ? Kde budeme
mať šancu platiť štátu za zodpovednosť. Kde ? Keď nebudú pracovné
miesta ? Budem sedieť doma a teda budem čakať od Fica na podporu, lebo
nebudem mať kde sa uplatniť.
Alebo budem kradnúť a rovno pôjdem
vykradnúť Fica a potom Vierku. Skvelé som teda zvedavý ako chcú tieto
ich skvelé ciele naplniť. Pritom ak sa rozumná vláda rozhodne presúvať
zodpovednosť zo štátu na ľudí, a nechá ich dýchať. Tak samotný ľudia
dostanú konečne pocit zodpovednosť voči sebe, a začnú si veriť, že sa sa
sami o seba dokážu postarať.
Postupom času už nebude potrebná
ani Sociálna poisťovňa, pretože zodpovední ľudia sa postarajú aj o
svojich rodičov, a nebudú sa spoliehať na ten v dnešnej dobe ajtak
smiešny vyplácaný dôchodok, na ktorý minulá generácia pracovala aj 40
rokov. Ak nechceme dopadnúť ako terajší dôchodcovia, ktorí žijú z ruky
do úst a bez svojich zarábajúcich detí by mnohí neprežili, musíme sa
správať zodpovednejšie voči tomu kto nám vládne, teda musíme voliť ,už
teraz si produktívna vrstva uvedomuje že z prípadného dôchodku ak im
vôbec niečo Sociálna poisťovna vyplatí, by neprežili ani týždeň, si sami
tvoria rezervy pre dôchodkový vek. Už sami pociťujú zodpovednosť.
Už
sami pociťujú to, že to takto nejde. Prečo potom volia strany, ktoré im
sľubujú nemožné sľuby, že sa o nich postará skupina 150 ľudí, čo sedia v
parlamente, ktorých ani vôbec nepoznajú, a dokoca ani tí 150 ľudia čo
sedia v parlamente nepoznajú všetkých 5 milionov ľudí. Tu vyznieva
otázka- Je naozaj pravda to čo Smer sľubuje, keď ma ani nepozná. A je
naozaj prada to čo hovorí SDKÚ – DS- že dokážu ľudom posktynúť priestror
na ich slobodné uplatnenie ? Smer rovná sa HZDs- len Mečiar sa teraz
volá Fico, a ak chceme cúvať- prosím voľte spiatočnú cestu- oni to už
sami dokázali. Dozadu vedia ísť pomerne rýchlo.
Fico cúva trocha
pomalšie, ale ak vyhrá, potlačí na plyn výrazne, lebo to bude jeho
poslené volebné obdibie, koryto vyschne nadobro, a zase bude musieť
prísť stredopravá alternatíva, ktorá to koryto bude musieť naplniť.
SDKÚ- DS- to dokázala- dokázala vytvoriť podmienky, pre to aby sa ľudia
mohli o seba konečne postrarať sami, aby nemuseli robiť v zahraničí
podradné práce a Rakúsku či v Írsku umývať riad, či v Usa robiť v
Mcdonalde. Dajte nám priestor , dajte nám voľnosť, dajte nám ekonomickú
slobodu, a my sa už o seba postaráme.
Nepotrebujem žiadne zásahy
do môjho ekonomického rozhodovania, a rozhodne nie som ochotný platiť
dane v takej výške a pri tak netransparentnom rozdeľovaní a klientelizme
ako je to pri tomto vládnom zoskupení.
Dajte mi slobodu a
zodpovednoť už nechajte na mňa. Nič viac od tohto štátu nechcem. A
rozhodne nechcem predávať svoju zodpovednosť na štát, a ešte za to aj
platiť. Zaplatím len za vnútornú a vonkajšiu ochranu štátu, a za
potrebnú legislatívu ,ktorá bude ochraňovať a podporovať moju slobodu,
nie mi ju brať. A tak som jasne rozhodnutý, koho budem voliť.
Je
len na vás , koho budete voliť. Či ste ten typ človeka, ktoý sa o seba
vie postarať, a vie si zabezpečiť život podľa svojich predstáv. Alebo
ste ten typ človeka, ktorý bude radšej žiť život podľa predstáv niekoho,
koho ani nepozná a ešte mu za to aj s úsmevom zaplatí. A to je zároveň
aj druhá dôležitá otázka ktorú by si mal položiť hneď za prvou otázkou.
Prvá otázka znie : Chceme sa o svoju budúcnosť postarať sami , alebo necháme štát nech sa o nás postará ?.
Druhá
otázka zne : Máme odvahu žiť podľa svojich predstáv alebo to necháme
na niekoho iného a ešte mu za to aj pekne zaplatíme ?
Doplňujúca tretia otázka : Máš odvahu si na tieto dve otázky zodpovedne odpovedať ?
Ak
máš odvahu- odpovedz si, ak odvahu nemáš, tak choď do zahraničia, tam
sa o teba isto iste každý postará a to lacnejšie ako u nás na Slovensku.
U nás je totiž snaha starať sa o každého veľmi drahá.
Autor je ekonóm, národohospodár.
Michal Vonderčík- Smite ( všetky práva vyhadené ).