Svet je príliš blízko aby sme mu utiekli.
Podľa nového indexu patrí Slovensko medzi krajiny OECD, kde sa žije najhoršie- titulok hospodárskych novín, a moja reakcia naň
Tento výsledok patrí neodvážnej a oči si zakrývajúcej bývalej vlády. Jediné čo vedela je spotrebovať budúcnosť mladej generácie. Tak ako sa správala bývala vláda ku svojim voličom, aj nevoli čom- a práve tých mala brať tiež do úvahy. Tak isto sa teraz budú ku nej správať aj voliči a neposlednom rade- nevoli či.
Politika je vždy umenie možného, nikdy nie umenie žiaduceho. Politik je človek ktorý musí brať ohľad na každého občana- teda od batoľaťa, cez školáka, teenagera, študenta, rodiča a pracujúceho občana, podnikateľa, investora a samozrejme aj na dôchodcu.
Musí uspokojiť každú vrstvu obyvateľstva- preto je politika umenie možného, a nikdy nie umenie žiaduceho. Preto máme demokraciu. A preto je potrebné sústrediť sa na budúcnosť. Jasné že sa robia nepopulárne opatrenia, s cieľom aby nám bolo lepšie.
A to preto, lebo niekto na úkor svojich voličov, proste nie schopný mať odvahu. Globálna ekonomika bude tlačiť každú ekonomiku do čo možno najväčšej a najkonkurencieschopnejšej ekonomiky v zápase o investorov a kapitál.
Preto pre každú krajinu bude životne dôležitá sloboda podnikania. Tá krajina, ktorá bude mať najviac rozvinuté a najviac atraktívne podmienky podnikania- tá bude relatívnym víťazom pre svojich ľudí, ktorí budú mať relatívne neobmedzené možnosti zamestnať sa.
A nikto s tým nič neurobí pretože sme v globálnej ekonomike. Svet je príliš blízko aby sme mu utiekli. Preto bude musieť bojovať v konkurenčnom boji s inými štátmi o investora. V prípade Slovenska- bude do budúcna rozhodovať naša vysoká efektivita a produktivita práce hlavne v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou, a to hlavne preto že sme malá krajina. My nemôžeme konkurovať objemom, my musíme konkurovať kvalitou- a tú dosiahneme kvalitným školstvom, kvalitnou vedou a aj kvalitným zdravotníctvom a efektívnym súdnictvom.
Na to všetko potrebujeme zdroje. A tie sa teraz táto súčasná vláda snaží získať. V konkurenčnom boji je maximálne dôležité- súkromné vlastníctvo, následné právo ochrany súkromného vlastníctva- a jeho vymožiteľnosť. To sú podstatné piliere konkurencie nie len pre nás ale pre každý štát.
Neskryjeme sa pred globálnou konkurenciou to sa nedá. Budeme musieť bojovať. A ak bojovať tak efektívne. Táto vláda opäť raz ,, čistí,, neporiadok,, po vláde ktorá strčila hlavu do piesku.
Sloboda sa bude rovnať zodpovednosti. Potrebujeme vytvoriť zdroje, aby sme mohli podporovať vedu, výskum, vysoké školy. Potrebujeme byť efektívny v každej činnosti. A najviac neefektívne sú štátne podniky, pretože nemajú žiadnu konkurenciu, žijú si svojim politickým životom, ich jediným rizikom je výmena vlády. A kto platí za relatívne kľudný život štátnych zamestnancov ?- my všetci ktorý pracujeme v súkromnom sektore .
A každý kto pracuje v súkromnom sektore, veľmi dobre pozná konkurenčné tlaky. V súkromnom sektore musíte byť efektívny, inak prídete o prácu, prídete o podnik, prídete o podiel na trhu, prídete o investície, môžete prísť o všetko. O čo môžete prísť v štátnom podniku ? Veď štátny podnik- mali Železnice problémy?- mali dlhy- žiadny problém- bývala vláda sa postará- hneď dostala úver a prežila. O zdravotníctve ani nehovoriac- sústavne sú oddlžované . A to dokonca prebiehajú štrajky za nízke platy v zdravotníctve. Za to všetko je zodpovedný neschopný manažment a strata konkurenčného faktora. Myslíte si že takýmto spôsobom záchrany štátnych podnikov- podporujeme u štátnych zamestnancov- schopnosť byť efektívny a produktívny ? To asi ťažko.
Konkurencia v súkromnom sektore znamená spôsob prežitia. Ak nie ste konkurencieschopný- skončíte. Kedy skončí štátny podnik- má nejaké ohrozenie? Akú ma potom efektivitu. Či všetci čo platíme dane- budeme podporovať neefektivitu a dlh štátnych podnikov. A ak áno - tak dokedy budeme strkať hlavu do piesku ? Odmietam platiť za neefektivitu. Chcem menšie dane, ktoré mi poskytnú priestor kúpiť si kvalitu v súkromnej spoločnosti, ktorá je doslova odsúdená na efektivitu a kvalitu, inak neprežije.
Tam kde nie je motivácia prežitia, tam nie je ani kvalita služieb- pozrime sa na zdravotníctvo, a železnice. V podstate všetky štátne podniky majú problémy, lebo keď tam nie je konkurenčný faktor, tak sa tam rozjíma iný faktor- a to je klientelizmus a korupcia. A kto to podporuje ?
Privatizácia je nástrojom na budúce zbavenie sa klientelizmu a korupcie. A keď to bude v súkromných rukách, treba zabezpečiť konkurenciu, ktorá následne vytvorí efektivitu a kvalitu poskytovaných služieb. Tá krajina, ktorá bude mať odvahu toto všetko realizovať, bude relatívnym víťazom v globálnej ekonomike a v globálnej konkurencii. A tak nám neostáva nič iné ako opäť raz byť odvážny a príjmať zmeny ktoré prichádzajú.
Michal Vonderčík,
autor je národohospodár
obsah je chránený autorským právom
Prvý dosiahnutý ,, slobodný ,, cieľ- Chopok
Podľa nového indexu patrí Slovensko medzi krajiny OECD, kde sa žije najhoršie- titulok hospodárskych novín, a moja reakcia naň
Tento výsledok patrí neodvážnej a oči si zakrývajúcej bývalej vlády. Jediné čo vedela je spotrebovať budúcnosť mladej generácie. Tak ako sa správala bývala vláda ku svojim voličom, aj nevoli čom- a práve tých mala brať tiež do úvahy. Tak isto sa teraz budú ku nej správať aj voliči a neposlednom rade- nevoli či.
Politika je vždy umenie možného, nikdy nie umenie žiaduceho. Politik je človek ktorý musí brať ohľad na každého občana- teda od batoľaťa, cez školáka, teenagera, študenta, rodiča a pracujúceho občana, podnikateľa, investora a samozrejme aj na dôchodcu.
Musí uspokojiť každú vrstvu obyvateľstva- preto je politika umenie možného, a nikdy nie umenie žiaduceho. Preto máme demokraciu. A preto je potrebné sústrediť sa na budúcnosť. Jasné že sa robia nepopulárne opatrenia, s cieľom aby nám bolo lepšie.
A to preto, lebo niekto na úkor svojich voličov, proste nie schopný mať odvahu. Globálna ekonomika bude tlačiť každú ekonomiku do čo možno najväčšej a najkonkurencieschopnejšej ekonomiky v zápase o investorov a kapitál.
Preto pre každú krajinu bude životne dôležitá sloboda podnikania. Tá krajina, ktorá bude mať najviac rozvinuté a najviac atraktívne podmienky podnikania- tá bude relatívnym víťazom pre svojich ľudí, ktorí budú mať relatívne neobmedzené možnosti zamestnať sa.
A nikto s tým nič neurobí pretože sme v globálnej ekonomike. Svet je príliš blízko aby sme mu utiekli. Preto bude musieť bojovať v konkurenčnom boji s inými štátmi o investora. V prípade Slovenska- bude do budúcna rozhodovať naša vysoká efektivita a produktivita práce hlavne v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou, a to hlavne preto že sme malá krajina. My nemôžeme konkurovať objemom, my musíme konkurovať kvalitou- a tú dosiahneme kvalitným školstvom, kvalitnou vedou a aj kvalitným zdravotníctvom a efektívnym súdnictvom.
Na to všetko potrebujeme zdroje. A tie sa teraz táto súčasná vláda snaží získať. V konkurenčnom boji je maximálne dôležité- súkromné vlastníctvo, následné právo ochrany súkromného vlastníctva- a jeho vymožiteľnosť. To sú podstatné piliere konkurencie nie len pre nás ale pre každý štát.
Neskryjeme sa pred globálnou konkurenciou to sa nedá. Budeme musieť bojovať. A ak bojovať tak efektívne. Táto vláda opäť raz ,, čistí,, neporiadok,, po vláde ktorá strčila hlavu do piesku.
Sloboda sa bude rovnať zodpovednosti. Potrebujeme vytvoriť zdroje, aby sme mohli podporovať vedu, výskum, vysoké školy. Potrebujeme byť efektívny v každej činnosti. A najviac neefektívne sú štátne podniky, pretože nemajú žiadnu konkurenciu, žijú si svojim politickým životom, ich jediným rizikom je výmena vlády. A kto platí za relatívne kľudný život štátnych zamestnancov ?- my všetci ktorý pracujeme v súkromnom sektore .
A každý kto pracuje v súkromnom sektore, veľmi dobre pozná konkurenčné tlaky. V súkromnom sektore musíte byť efektívny, inak prídete o prácu, prídete o podnik, prídete o podiel na trhu, prídete o investície, môžete prísť o všetko. O čo môžete prísť v štátnom podniku ? Veď štátny podnik- mali Železnice problémy?- mali dlhy- žiadny problém- bývala vláda sa postará- hneď dostala úver a prežila. O zdravotníctve ani nehovoriac- sústavne sú oddlžované . A to dokonca prebiehajú štrajky za nízke platy v zdravotníctve. Za to všetko je zodpovedný neschopný manažment a strata konkurenčného faktora. Myslíte si že takýmto spôsobom záchrany štátnych podnikov- podporujeme u štátnych zamestnancov- schopnosť byť efektívny a produktívny ? To asi ťažko.
Konkurencia v súkromnom sektore znamená spôsob prežitia. Ak nie ste konkurencieschopný- skončíte. Kedy skončí štátny podnik- má nejaké ohrozenie? Akú ma potom efektivitu. Či všetci čo platíme dane- budeme podporovať neefektivitu a dlh štátnych podnikov. A ak áno - tak dokedy budeme strkať hlavu do piesku ? Odmietam platiť za neefektivitu. Chcem menšie dane, ktoré mi poskytnú priestor kúpiť si kvalitu v súkromnej spoločnosti, ktorá je doslova odsúdená na efektivitu a kvalitu, inak neprežije.
Tam kde nie je motivácia prežitia, tam nie je ani kvalita služieb- pozrime sa na zdravotníctvo, a železnice. V podstate všetky štátne podniky majú problémy, lebo keď tam nie je konkurenčný faktor, tak sa tam rozjíma iný faktor- a to je klientelizmus a korupcia. A kto to podporuje ?
Privatizácia je nástrojom na budúce zbavenie sa klientelizmu a korupcie. A keď to bude v súkromných rukách, treba zabezpečiť konkurenciu, ktorá následne vytvorí efektivitu a kvalitu poskytovaných služieb. Tá krajina, ktorá bude mať odvahu toto všetko realizovať, bude relatívnym víťazom v globálnej ekonomike a v globálnej konkurencii. A tak nám neostáva nič iné ako opäť raz byť odvážny a príjmať zmeny ktoré prichádzajú.
Michal Vonderčík,
autor je národohospodár
obsah je chránený autorským právom
Prvý dosiahnutý ,, slobodný ,, cieľ- Chopok
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára