Predstavme si politiku ako pravú a ľavú ruku. Pravá ruka je tu na to aby
vytvorila to najlepšie prostredie aby v ňom ľavá ruka mohla v maximálne
možnej miere uplatniť svoju výnimočnosť a talent.
Mišo Vonderčík - Smite
autor je národohospodár
sobota 3. decembra 2011
Zrátajme im to !
,, Miki to ževraj vzdal, celkom dobrý ťah. Ak v prípade volebného lídra
v podobe Radičovej, tak vznikne zaujímavá kombinácia úspechu- pretože
Akademická pravica v podobe Sulíka sa s veľkou pravdepodobnosťou spojí s
SDKÚ - a dostaneme sa dúfajme na číslo 30%, k tomu pridáme KDH a Most
híd- kôli potrebným percentám, a posledný nádych minulosti ( v podobe
dnešného vládneho zoskupenia) to má zratáne. Zrátajte si to aj Vy ako to
Vám vychádza a hlavne im to zrátajme 12.6.2010. Musíme sa pozerať do
budúcna nie podporovať minulosť. Tak prosím rátajte triezvo.
Mobilizácia sa už začala.
Odvrátenie sa od hodnôt
Odvrátenie sa od hodnôt
Akonáhle USA zrušila 15. augusta 1971, priamu vymeniteľnosť dolára za zlato, vytvorila tak podmienky pre ďalšie znehodnocovanie dolára ale v oveľa rýchlejšom tempe. Krajina prestála vytvárať hodnoty, začala ich spotrebúvať. USA ako najväčší spotrebiteľ, ktorý svojou spotrebou živil západnú Európu, a tá živila strednú a východnú Európu má teraz problém. Už nespotrebúva- a všetká pozornosť sa obracia na Áziu, hlavne však na Čínu.
USA svoj problém vždy riešila nadmernou emisiou peňazí do obehu- mali sme to možnosť vidieť pri internetovej bubline, kde zo dna na deň prestali existovať internetové firmy. Aj tento problém sa riešil nalievaním peňazí do ekonomiky. Tento problém riešili nielen tým že do systému nalejú peniaze, potrebovali aby si tieto peniaze na seba zarobili. A tak naštartovali inú oblasť ekonomiky, ktorá dokáže pohltiť túto ich nadmernú emisiu z obdobia dotcom ( roky 2000 až 2001- kedy dotcom prepukla ).
Nepriamym spôsobom podporili realitný trh a to priamou podporou hypotekárnych úverov, - Bill Clinton a jeho forma podpory hypotekárnych úverov pre všetkých. Týmto spôsobom len presunuli problém na iné odvetvie,a získali tým čas a hlavne zahraničných investorov, ktorý im tento problém financovali. Týmto spôsobom presunuli problém nielen na odvetvie realít v rámci USA, presunuli tento problém do zahraničia- pretože zahraničný investori, investovali do hypotekárnych záložných listov- po štátnych dlhopisoch je HZL- druhý najbezpečnejší cenný papier.
Tiež som spomínal že získali čas- ten im umožnil, že dlh ktorý vznikol v roku 2000, už nemal takú hodnotu v roku 2008- inflačné znehodnotenie sa prejavilo. ( hodnota dolára v roku 2000 a 2008- dlh sa skresal o polovicu, skvelý spôsob ako sa zbaviť dlhu - počkať si ). Presúvanie problému z roku 2000 z dotcom bubliny sa presunul na finančnú krízu rok 2007 ( 7 rokov ). V USa sa to začalo už v roku 2006, ale rátam 7 rokov, ked sa to naozaj prevalilo. Nebudem rozvádzať mikroekonomické dôsledky tejto krízi v USA, to všetci vieme.
Chcem len poukázať na to, že keď v roku 2000 tento problém riešili nadmernou emisiou peňazí a tá vyústila vo forme globálnej krízy, už nemohli inak konať ako použiť tú istú metódu ako v roku 2000 a to ďalšou emisiou. Vtedy to bol v relatívnej miere problém USa, nie celého sveta. Teraz je to problém každej krajiny, a v podstate každá krajina zaplatí za to, že dovolila Amerike, aby sa správala ako najväčší spotrebiteľ a dodávateľ tovarov za ktoré každý odberateľ dostával doláre, ktoré boli kryté iba nadmernou spotrebou a nie reálnymi hodnotami- od ktorých USA upustila v roku 1971 ( a to nielen USA, ale celý medzinárodný menový systém 15. 8. 1971).
Inflačné znehodnotenie dolára je reálne, a to dovtedy ak USA nenájde odvetvie, ktoré na nejaký čas pohltí túto hrozbu, nemôže však rátať s podporou zahraničného kapitálu v tak veľkej miere ako v roku 2000. Účinky protikrízových stimulov sa pomaly pominú a bude zaujímavé sledovať, ktoré odvetvie sa postará o rast. Žeby to bola spotreba alebo vytváranie hodnôt. A čo si myslíte, ktorá oblasť je jednoduchšia. Ktorú podporí FED? Alebo ktorú doteraz podporoval. Myslím že odpovedať si viete každý sám.
A aj preto ja predpokladám masívne znehodnotenie dolára do 2 rokov a v Európe čakám príchod inflácie o 5 rokov. V Európe príde v umiernenejšej podobe, a za to môžeme vďačiť nášmu skvelému byrokratickému aparátu. Alebo sa budem myliť, a potom je jasné že relatívne slobodný trh USA prežije a dostane sa z toho rýchlo- a Európa ani nič nezíska ani nič nestratí, vďaka byrokracii, bude sa však z následkov krízy vyrovnávať dlhší čas než USA, a to vďaka našej byrokracii.
Som teda zvedavý, ktorá téza sa prejaví. Ale skôr som naklonený inflácií- ktorá sa prejaví, či už v umiernenej podobe- kopírovanej svetovým rastom, alebo v devastačnej- čistiacej miere, ktorá raz a navždy ukončí nadmernú emisiu peňazí ktorejkoľvek krajiny- najmä USA.
Vonderčík Michal Smite- Národohospodár
Akonáhle USA zrušila 15. augusta 1971, priamu vymeniteľnosť dolára za zlato, vytvorila tak podmienky pre ďalšie znehodnocovanie dolára ale v oveľa rýchlejšom tempe. Krajina prestála vytvárať hodnoty, začala ich spotrebúvať. USA ako najväčší spotrebiteľ, ktorý svojou spotrebou živil západnú Európu, a tá živila strednú a východnú Európu má teraz problém. Už nespotrebúva- a všetká pozornosť sa obracia na Áziu, hlavne však na Čínu.
USA svoj problém vždy riešila nadmernou emisiou peňazí do obehu- mali sme to možnosť vidieť pri internetovej bubline, kde zo dna na deň prestali existovať internetové firmy. Aj tento problém sa riešil nalievaním peňazí do ekonomiky. Tento problém riešili nielen tým že do systému nalejú peniaze, potrebovali aby si tieto peniaze na seba zarobili. A tak naštartovali inú oblasť ekonomiky, ktorá dokáže pohltiť túto ich nadmernú emisiu z obdobia dotcom ( roky 2000 až 2001- kedy dotcom prepukla ).
Nepriamym spôsobom podporili realitný trh a to priamou podporou hypotekárnych úverov, - Bill Clinton a jeho forma podpory hypotekárnych úverov pre všetkých. Týmto spôsobom len presunuli problém na iné odvetvie,a získali tým čas a hlavne zahraničných investorov, ktorý im tento problém financovali. Týmto spôsobom presunuli problém nielen na odvetvie realít v rámci USA, presunuli tento problém do zahraničia- pretože zahraničný investori, investovali do hypotekárnych záložných listov- po štátnych dlhopisoch je HZL- druhý najbezpečnejší cenný papier.
Tiež som spomínal že získali čas- ten im umožnil, že dlh ktorý vznikol v roku 2000, už nemal takú hodnotu v roku 2008- inflačné znehodnotenie sa prejavilo. ( hodnota dolára v roku 2000 a 2008- dlh sa skresal o polovicu, skvelý spôsob ako sa zbaviť dlhu - počkať si ). Presúvanie problému z roku 2000 z dotcom bubliny sa presunul na finančnú krízu rok 2007 ( 7 rokov ). V USa sa to začalo už v roku 2006, ale rátam 7 rokov, ked sa to naozaj prevalilo. Nebudem rozvádzať mikroekonomické dôsledky tejto krízi v USA, to všetci vieme.
Chcem len poukázať na to, že keď v roku 2000 tento problém riešili nadmernou emisiou peňazí a tá vyústila vo forme globálnej krízy, už nemohli inak konať ako použiť tú istú metódu ako v roku 2000 a to ďalšou emisiou. Vtedy to bol v relatívnej miere problém USa, nie celého sveta. Teraz je to problém každej krajiny, a v podstate každá krajina zaplatí za to, že dovolila Amerike, aby sa správala ako najväčší spotrebiteľ a dodávateľ tovarov za ktoré každý odberateľ dostával doláre, ktoré boli kryté iba nadmernou spotrebou a nie reálnymi hodnotami- od ktorých USA upustila v roku 1971 ( a to nielen USA, ale celý medzinárodný menový systém 15. 8. 1971).
Inflačné znehodnotenie dolára je reálne, a to dovtedy ak USA nenájde odvetvie, ktoré na nejaký čas pohltí túto hrozbu, nemôže však rátať s podporou zahraničného kapitálu v tak veľkej miere ako v roku 2000. Účinky protikrízových stimulov sa pomaly pominú a bude zaujímavé sledovať, ktoré odvetvie sa postará o rast. Žeby to bola spotreba alebo vytváranie hodnôt. A čo si myslíte, ktorá oblasť je jednoduchšia. Ktorú podporí FED? Alebo ktorú doteraz podporoval. Myslím že odpovedať si viete každý sám.
A aj preto ja predpokladám masívne znehodnotenie dolára do 2 rokov a v Európe čakám príchod inflácie o 5 rokov. V Európe príde v umiernenejšej podobe, a za to môžeme vďačiť nášmu skvelému byrokratickému aparátu. Alebo sa budem myliť, a potom je jasné že relatívne slobodný trh USA prežije a dostane sa z toho rýchlo- a Európa ani nič nezíska ani nič nestratí, vďaka byrokracii, bude sa však z následkov krízy vyrovnávať dlhší čas než USA, a to vďaka našej byrokracii.
Som teda zvedavý, ktorá téza sa prejaví. Ale skôr som naklonený inflácií- ktorá sa prejaví, či už v umiernenej podobe- kopírovanej svetovým rastom, alebo v devastačnej- čistiacej miere, ktorá raz a navždy ukončí nadmernú emisiu peňazí ktorejkoľvek krajiny- najmä USA.
Vonderčík Michal Smite- Národohospodár
,, Výchovná hodnota Mlieka,,
Intro:
Na úvod ,, Mlieka,, Vás chcem, moji priaznivci uviesť do problematiky. Vy všetci čo ma poznáte už viete, že po veľkom tresku, ktorý sa v nedávnej dobe odohralo v mojej hlave, a jeho následky ešte doznievajú- podotýkam že všetko v pozitívnom smere, Vám chcem predstaviť takzvanú ,, Výchovnú hodnotu Mlieka,,
Ale dovolte mi Vážený prejsť k podstate veci- a to ,, Výchovnej hodnote Mlieka,,
Je to veľmi dobrá výchovná metóda pre všetkých, ktorí už máte deti- hlavne malé deti. ALe aj pre tých ktorí plánujete mať deti- si to predstavte, dobre teda tak poďme na to:::
Pohodlne sa usadte, a čítajte a uvidíte to čo som aj ja uvidel...... začíname vážený::::
Príbeh je o slávnom bádateľovi, ktorý uskutočnil niekoľko veľmi významných medicínskych objavov. Novinár sa ho spýtal, v čom je podľa neho príčina, že sa mu podarilo dosiahnuť omnoho viac, než priemernému človeku. Inými slovami, čo ho tak veľmi odlišuje od ostatných?
Odpovedal, že to všetko pochádza z lekcie, ktorú mu dala jeho matka, keď mu boli dva roky. Snažil sa vytiahnuť fľašu Mlieka z ľadničky, ale neudržal ju a rozbil celý obsah na podlahu v kuchyni. Jeho matka mu namiesto pokarhania že čo urobil povedala:
,,Urobil si nádherný zmätok ( teória organizovaného chaosu- vid pozn. autora ). Ešte nikdy som nevidela tak veľkú mláku mlieka. No škoda sa už stala. Nechcel by si sa v mlieku pohrať, kým to upraceme? Skutočne som sa v ňom hral. A po niekoľkých minútach matka pokračovala: ,, Vieš, vždycky, keď urobíš takýto neporiadok, musíš ho nakoniec upratať. Ako by si to chcel urobiť ? Môžeme použiť uterák, hubku, alebo mop. Čím by si to robil najradšej ? Keď dokončili upratovanie mlieka, matka povedala: Takže sme tu mali neúspešný pokus o nesenie veľkej fľaše mlieka v dvoch malých rúčkach. Poďme na dvor, naplňme fľašu vodou a uvidíme, že či nájdeš spôsob, ako ju niesť bez toho, že by si ju vylial. A urobili to.
Skvelá lekcia.
Vedec dodal- čo si z tejto príhody odniesol. Pochopil, že sa nemusí báť robiť chyby. Naučil sa, že chyby sú iba príležitosti naučiť sa niečo nového a práve o tom sú vedecké experimenty.
Tá fľaša rozliateho mlieka viedla k celoživotným výchovným lekciám, lekciám, ktorí sa stali stavebnými kameňmi života plného svetovo uznávaných úspechov a lekárskych objavov.
Takže ak chcete mať milé mamičky- svetovo uznávaného vedca- viete čo máte robiť- Nechajte svoje poklady aby sa pohrali v mlieku. Ak dovolíte páni a dámy, ja sa tiež idem pohrať s mliekom.
Váš národohospodár- Vonder Smite Mišo
Na úvod ,, Mlieka,, Vás chcem, moji priaznivci uviesť do problematiky. Vy všetci čo ma poznáte už viete, že po veľkom tresku, ktorý sa v nedávnej dobe odohralo v mojej hlave, a jeho následky ešte doznievajú- podotýkam že všetko v pozitívnom smere, Vám chcem predstaviť takzvanú ,, Výchovnú hodnotu Mlieka,,
Ale dovolte mi Vážený prejsť k podstate veci- a to ,, Výchovnej hodnote Mlieka,,
Je to veľmi dobrá výchovná metóda pre všetkých, ktorí už máte deti- hlavne malé deti. ALe aj pre tých ktorí plánujete mať deti- si to predstavte, dobre teda tak poďme na to:::
Pohodlne sa usadte, a čítajte a uvidíte to čo som aj ja uvidel...... začíname vážený::::
Príbeh je o slávnom bádateľovi, ktorý uskutočnil niekoľko veľmi významných medicínskych objavov. Novinár sa ho spýtal, v čom je podľa neho príčina, že sa mu podarilo dosiahnuť omnoho viac, než priemernému človeku. Inými slovami, čo ho tak veľmi odlišuje od ostatných?
Odpovedal, že to všetko pochádza z lekcie, ktorú mu dala jeho matka, keď mu boli dva roky. Snažil sa vytiahnuť fľašu Mlieka z ľadničky, ale neudržal ju a rozbil celý obsah na podlahu v kuchyni. Jeho matka mu namiesto pokarhania že čo urobil povedala:
,,Urobil si nádherný zmätok ( teória organizovaného chaosu- vid pozn. autora ). Ešte nikdy som nevidela tak veľkú mláku mlieka. No škoda sa už stala. Nechcel by si sa v mlieku pohrať, kým to upraceme? Skutočne som sa v ňom hral. A po niekoľkých minútach matka pokračovala: ,, Vieš, vždycky, keď urobíš takýto neporiadok, musíš ho nakoniec upratať. Ako by si to chcel urobiť ? Môžeme použiť uterák, hubku, alebo mop. Čím by si to robil najradšej ? Keď dokončili upratovanie mlieka, matka povedala: Takže sme tu mali neúspešný pokus o nesenie veľkej fľaše mlieka v dvoch malých rúčkach. Poďme na dvor, naplňme fľašu vodou a uvidíme, že či nájdeš spôsob, ako ju niesť bez toho, že by si ju vylial. A urobili to.
Skvelá lekcia.
Vedec dodal- čo si z tejto príhody odniesol. Pochopil, že sa nemusí báť robiť chyby. Naučil sa, že chyby sú iba príležitosti naučiť sa niečo nového a práve o tom sú vedecké experimenty.
Tá fľaša rozliateho mlieka viedla k celoživotným výchovným lekciám, lekciám, ktorí sa stali stavebnými kameňmi života plného svetovo uznávaných úspechov a lekárskych objavov.
Takže ak chcete mať milé mamičky- svetovo uznávaného vedca- viete čo máte robiť- Nechajte svoje poklady aby sa pohrali v mlieku. Ak dovolíte páni a dámy, ja sa tiež idem pohrať s mliekom.
Váš národohospodár- Vonder Smite Mišo
Kapitalizmus versus Komunizmus
Rok 1989 a súčasnosť- alebo Slovenská Realita
Situácia za čias komunizmu alebo pri jeho rozpade - už umierneného socializmu, ale stále izolovanej ekonomiky v porovnaní zo súčasnosťou. Položil som si otázku: Prečo bolo v tom čase relatívne lepšie pre široké vrstvy obyvateľstva ako dnes v súčasnosti- v dobe, kde v relatívnej miere rozhoduje o svojom osude a bohatstve každý sám. Podotýkam slovo v relatívnej miere aj vtedy aj dnes. Dospel som k tejto odpovedi. V čase komunizmu, bolo všetko spoločné, teda každý mal právo na všetky statky, ale mal aj jasné povinnosti. Každý musel pracovať- nepracovať bolo trestné.
Po druhej svetovej vojne, kedy bolo všetko zničené, nebol problém s tým, že by nebol nedostatok práce a výroby. Rusko bolo zničené a teda nebol problém s odbytom našej strojárskej a stavbárskej produkcii. Systém fungoval a bol efektívny. Avšak v 60 rokov sa začal stav pomaly nasicovať. Vznikla RVHP aj ako odpoveď na kapitalistický blok. V rámci RVHP bolo Československo najvyspelejšou krajinou a ostatné krajiny nás dobiehali.
My sme ako krajina dosiahli vrchol a nemali sme relatívnu motiváciu na to aby sme sa vyvíjali ďalej- nemali sme na to priestor- keďže sme boli ekonomicky izolovaný od krajín ekonomického bloku. Ostatné krajiny nás samozrejme dobehli. Touto úvodnou makro analýzou sa chcem dostať k mikro analýze. Podstata je v tom, že v 70 rokoch kedy Dubček chcel zaviesť prvky podnikania do vtedajšej ekonomiky- teda chcel posunúť krajinu ďalej, lebo inej cesty nebolo, sa tak nestalo.
On už vtedy pochopil- že pevne stanovený kurz, ktorý sme mali, neodráža skutočný reálny stav v ekonomike. Nie je reálne možné aby každý pracoval. Bolo to udržiavané umelo- Štátne podniky- vykazovali prezamestnanosť. Samotní pracovníci vykazovali čoraz nižšiu efektívnosť- pretože jednak mali relatívnu istotu- istej práve- nepracovali pod tlakom, a nepracovali tak veľa, keďže podnik mal toľko ľudí, koľko len chcel.
Takýto sociálny štát, kde ľudia nepracovali pod stresom- dovoľoval ľudom relatívne slušne žiť- byt dostal za pár korún, ženil sa v 18, a mal aj tri deti, to že neboli banány, alebo sa ne stálo v radoch aj celé dni- a potom už nie len banány, ale aj iné tovary základnej potreby, to v začiatkoch v tej dobe žijúci človek nepociťoval. Ale ku koncu, keď už aj na cukor boli rady alebo na iné základné potreby, tam sa jasne a reálne komunistický režim prejavil v tom, že nedokázal akceptovať realitu a donekonečna poskytoval ľudom sociálne statky- ako lacné bývanie a istú prácu zo zákona. Ľudia boli na to zvyknutí , že všetko im zabezpečí štát, a že oni toho relatívne veľa urobiť nemuseli.
Takýto neefektívny stav, sa musel zákonite zrútiť- a aj sa tak stalo. V roku 1989- keď odvážny ľudia, ktorí nechceli donekonečna stagnovať , sa potrebovali rozvíjať- a každý rozumný človek vedel že ten komunistický systém nemá budúcnosť- zrútil sa sám, lebo neakceptoval realitu- a my sme stratili veľa času- škoda že za Dubčekovej éry, sa to nepodarilo, boli by sme dávno predbehli Rakúsko. No ale nevadí. Po 1989 sa jasne ukázala neefektívna výroba v reálnej podobe.
A potom čo sme sa osamostatnili a od 1993 sme boli samy, sa to pekne ukázalo- nezamestnanosť, a neskúsenosť ekonomiky čo sa týka súkromného vlastníctva. Chcem len tým povedať, že také relatívne vzácne statky ako lacné bývanie, istota práce, veľa voľného času, televízne stanice nič v podstate nedávali, ale za cenu straty vlastného osobného rastu- ako osoby, nie ako štátu. Za cenu medzinárodného uznania, cestovania, za cenu cenzúry a za to, že ste si nemohli povedať a robiť to čo sa Vám páči- ste mali tieto výhody- istého a nalinovaného života od narodenia až do smrti.
Systém taký bol- narodili ste sa- vyštudovali- vysokú školu len po známosti a mastných úplatkoch samozrejme- potom rodina- štát Vás potom umiestnil v niektorom závode, poskytol Vám bývanie a tak dookola- Skvelé však- a všetko to bolo v podstate zadarmo- Vav. Skvelé všetko dobre naplánované a nalinkované. A cena tohoto krásneho života ? V začiatkoch- po vojne- 50 roky- veľký pozor na jazyk, žiadna možnosť prejavu a voľného slova, obmedzená osobná sloboda- cestovania zo zahraničím, obmedzená možnosť štúdia, nedostatkový tovar časom aj na základné potraviny, klientelizmus a nemožnosť sa o seba postarať sám.
Samozrejme, aj kapitalistický režim alebo demokratický režim, má svoje klady a zápory. My naučený na to, že sa o všetko stará štát, sme sa len učili ako sa správať v kapitalistickom systéme oproti komunistickému, kde v podstate každý vlastnil všetko a nič. Generácia ročníkov od od 80 a viac musí teraz za všetky tie statky ako lacné vlastné bývanie a práca pre každého tvrdo platiť- .
Teraz sa mladý ľudia musia oveľa viac snažiť aby si založili vlastnú rodinu, aby si vytvorili kvalitné životné podmienky pre svoj život. Platia za to stresom, ktorí je na nich vyvíjaní v práci, musia sa oveľa viac vzdelávať, a viac si vážia veci ktoré si nadobudli. Demokratický systém, je efektívnejší, lebo umožňuje ľudom rozvíjať svoj vlastný potenciál v tom smere v akom každý človek chce.
Teda človek nie je relatívne obmedzovaný v tom, čo môže robiť, môže robiť čokoľvek, má šancu sám sa vypracovať tam kam sa chce vypracovať. Môže relatívne isť a cestovať tam kam chce, a kúpiť si čo chce. Môže sa dokonca vyjadrovať slobodne, môže sa politicky angažovať, môže slobodne podnikať, pracovať, zabávať sa a zabezpečiť si svoju rodinu podľa svojich vlastných predstáv, a nikto mu túto relatívnu slobodu v konaní nemôže ohroziť. Všetko je to na ňom.
A toto ja považujem za dôležité ako niečo, kde je systém založený na tom, že od narodenia nemám relatívnu možnosť ovplyvniť svoj život a len podľa nalinkovanej predlohy prežiť svoj život. To sa mne osobne nepáči. Páči sa mi rozmanitosť a možnosť voľby prežiť si život podľa seba a a vlastných predstáv. Preto je mi ľúto že generácie ktoré prežili komunizmus o túto možnosť prišli a stále veria tomu že sa o nich štát postará. Ale to je mylné, lebo demokraciu je možné v relatívnej miere prirovnať k tvrdému systému, kde vyhrávajú len tí najsilnejší- tak ako je to v ríši zvierat. Podotýkam slovo relatívne.
Michal Vonderčík- Smite
autor je národohospodár
Situácia za čias komunizmu alebo pri jeho rozpade - už umierneného socializmu, ale stále izolovanej ekonomiky v porovnaní zo súčasnosťou. Položil som si otázku: Prečo bolo v tom čase relatívne lepšie pre široké vrstvy obyvateľstva ako dnes v súčasnosti- v dobe, kde v relatívnej miere rozhoduje o svojom osude a bohatstve každý sám. Podotýkam slovo v relatívnej miere aj vtedy aj dnes. Dospel som k tejto odpovedi. V čase komunizmu, bolo všetko spoločné, teda každý mal právo na všetky statky, ale mal aj jasné povinnosti. Každý musel pracovať- nepracovať bolo trestné.
Po druhej svetovej vojne, kedy bolo všetko zničené, nebol problém s tým, že by nebol nedostatok práce a výroby. Rusko bolo zničené a teda nebol problém s odbytom našej strojárskej a stavbárskej produkcii. Systém fungoval a bol efektívny. Avšak v 60 rokov sa začal stav pomaly nasicovať. Vznikla RVHP aj ako odpoveď na kapitalistický blok. V rámci RVHP bolo Československo najvyspelejšou krajinou a ostatné krajiny nás dobiehali.
My sme ako krajina dosiahli vrchol a nemali sme relatívnu motiváciu na to aby sme sa vyvíjali ďalej- nemali sme na to priestor- keďže sme boli ekonomicky izolovaný od krajín ekonomického bloku. Ostatné krajiny nás samozrejme dobehli. Touto úvodnou makro analýzou sa chcem dostať k mikro analýze. Podstata je v tom, že v 70 rokoch kedy Dubček chcel zaviesť prvky podnikania do vtedajšej ekonomiky- teda chcel posunúť krajinu ďalej, lebo inej cesty nebolo, sa tak nestalo.
On už vtedy pochopil- že pevne stanovený kurz, ktorý sme mali, neodráža skutočný reálny stav v ekonomike. Nie je reálne možné aby každý pracoval. Bolo to udržiavané umelo- Štátne podniky- vykazovali prezamestnanosť. Samotní pracovníci vykazovali čoraz nižšiu efektívnosť- pretože jednak mali relatívnu istotu- istej práve- nepracovali pod tlakom, a nepracovali tak veľa, keďže podnik mal toľko ľudí, koľko len chcel.
Takýto sociálny štát, kde ľudia nepracovali pod stresom- dovoľoval ľudom relatívne slušne žiť- byt dostal za pár korún, ženil sa v 18, a mal aj tri deti, to že neboli banány, alebo sa ne stálo v radoch aj celé dni- a potom už nie len banány, ale aj iné tovary základnej potreby, to v začiatkoch v tej dobe žijúci človek nepociťoval. Ale ku koncu, keď už aj na cukor boli rady alebo na iné základné potreby, tam sa jasne a reálne komunistický režim prejavil v tom, že nedokázal akceptovať realitu a donekonečna poskytoval ľudom sociálne statky- ako lacné bývanie a istú prácu zo zákona. Ľudia boli na to zvyknutí , že všetko im zabezpečí štát, a že oni toho relatívne veľa urobiť nemuseli.
Takýto neefektívny stav, sa musel zákonite zrútiť- a aj sa tak stalo. V roku 1989- keď odvážny ľudia, ktorí nechceli donekonečna stagnovať , sa potrebovali rozvíjať- a každý rozumný človek vedel že ten komunistický systém nemá budúcnosť- zrútil sa sám, lebo neakceptoval realitu- a my sme stratili veľa času- škoda že za Dubčekovej éry, sa to nepodarilo, boli by sme dávno predbehli Rakúsko. No ale nevadí. Po 1989 sa jasne ukázala neefektívna výroba v reálnej podobe.
A potom čo sme sa osamostatnili a od 1993 sme boli samy, sa to pekne ukázalo- nezamestnanosť, a neskúsenosť ekonomiky čo sa týka súkromného vlastníctva. Chcem len tým povedať, že také relatívne vzácne statky ako lacné bývanie, istota práce, veľa voľného času, televízne stanice nič v podstate nedávali, ale za cenu straty vlastného osobného rastu- ako osoby, nie ako štátu. Za cenu medzinárodného uznania, cestovania, za cenu cenzúry a za to, že ste si nemohli povedať a robiť to čo sa Vám páči- ste mali tieto výhody- istého a nalinovaného života od narodenia až do smrti.
Systém taký bol- narodili ste sa- vyštudovali- vysokú školu len po známosti a mastných úplatkoch samozrejme- potom rodina- štát Vás potom umiestnil v niektorom závode, poskytol Vám bývanie a tak dookola- Skvelé však- a všetko to bolo v podstate zadarmo- Vav. Skvelé všetko dobre naplánované a nalinkované. A cena tohoto krásneho života ? V začiatkoch- po vojne- 50 roky- veľký pozor na jazyk, žiadna možnosť prejavu a voľného slova, obmedzená osobná sloboda- cestovania zo zahraničím, obmedzená možnosť štúdia, nedostatkový tovar časom aj na základné potraviny, klientelizmus a nemožnosť sa o seba postarať sám.
Samozrejme, aj kapitalistický režim alebo demokratický režim, má svoje klady a zápory. My naučený na to, že sa o všetko stará štát, sme sa len učili ako sa správať v kapitalistickom systéme oproti komunistickému, kde v podstate každý vlastnil všetko a nič. Generácia ročníkov od od 80 a viac musí teraz za všetky tie statky ako lacné vlastné bývanie a práca pre každého tvrdo platiť- .
Teraz sa mladý ľudia musia oveľa viac snažiť aby si založili vlastnú rodinu, aby si vytvorili kvalitné životné podmienky pre svoj život. Platia za to stresom, ktorí je na nich vyvíjaní v práci, musia sa oveľa viac vzdelávať, a viac si vážia veci ktoré si nadobudli. Demokratický systém, je efektívnejší, lebo umožňuje ľudom rozvíjať svoj vlastný potenciál v tom smere v akom každý človek chce.
Teda človek nie je relatívne obmedzovaný v tom, čo môže robiť, môže robiť čokoľvek, má šancu sám sa vypracovať tam kam sa chce vypracovať. Môže relatívne isť a cestovať tam kam chce, a kúpiť si čo chce. Môže sa dokonca vyjadrovať slobodne, môže sa politicky angažovať, môže slobodne podnikať, pracovať, zabávať sa a zabezpečiť si svoju rodinu podľa svojich vlastných predstáv, a nikto mu túto relatívnu slobodu v konaní nemôže ohroziť. Všetko je to na ňom.
A toto ja považujem za dôležité ako niečo, kde je systém založený na tom, že od narodenia nemám relatívnu možnosť ovplyvniť svoj život a len podľa nalinkovanej predlohy prežiť svoj život. To sa mne osobne nepáči. Páči sa mi rozmanitosť a možnosť voľby prežiť si život podľa seba a a vlastných predstáv. Preto je mi ľúto že generácie ktoré prežili komunizmus o túto možnosť prišli a stále veria tomu že sa o nich štát postará. Ale to je mylné, lebo demokraciu je možné v relatívnej miere prirovnať k tvrdému systému, kde vyhrávajú len tí najsilnejší- tak ako je to v ríši zvierat. Podotýkam slovo relatívne.
Michal Vonderčík- Smite
autor je národohospodár
Polievka
O POLIEVKE
Rád by som Vám milí, moji priaznivci napísal niečo o povievke a jej správnej príprave a prísadách na to aby sme si ju pripravili čo najlepšie a podľa možností aby nám aj najlepšie vyhovovala a chutila. V predvolebnej atmosfére sa začína kreovať situácia ktorú som už naznačil. Spolupráca Smeru a KDH, naberá reálnejšie kontúry.
Príprava a masírovanie svojej voličskej základne každej tejto strany sa už začala. Poďme si rozanalyzovať možné alternatívy. V prípde koalície Smer, KDH, a HZDS- ak by táto koalícia vznikla, získlali by sme mierne neutrálnu vládu. Čo by nemuselo vyznievať až tak zle ako sa na prvý pohľad zdá. Prečo ?
Pretože KDH je kresťansko demokratická strana- konzervatívna, výslovne sa neprikláňa ani na ľavú ani na pravú stranu. Bola však v pravicovej koalícií- ich voliči sú v dostatočnej miere vzdelaný, nie su populisti majú však bližšie k stredo pravej orientácií, než k ľavici akým je SMER.
Práve ona sa postarala o predčasné voľby v roku 2006, z tohto dôvodu ich hodnotím ako mierne nestabilný článok v akejkoľvek koalícií, pretože si niekedy neuvedomujú svoj politický potenciál vzhľadom na ich budúci politický vývoj a možné politické spojenia v ďalších voľbách.
Ale s novým predsedom strany, je tu aj nový duch a nová energia, ktorú nemožno prehliadnuť. Táto strana chce byť vo vláde, a keď sa dve hlavné pravicové strany SDKU a SAS rozhodli isť do vobieb sami, KDH veľmi správne usúdila že toto nikomu nepomôže, a hlavne nie im a preto sa začínajú pozerať po reálnejšej alternatíve, ktorá im zaručí účasť vo vláde. A tá reálna alternatíva predstavuje spojenie so Smerom. Položme si otázku čo bude takéto spojenectvo znamenať pre SMER. ? SMER už jasne hľadá náhradu za SNS, ktorá im poškodzuje kredit hlavne v zahraničí ale aj u nás .
Je len škoda že táto nacionálna- národná strana, zneužíva národohospodársky obsah Slovenka – ako jedinú myšlienku pre získavanie svojich voličov. A je škoda že jej predsedá tak nehanebný človek akým je Slota, ktorý naozaj nemá v inteligentnej a modernej politike čo robiť. Je to vážny problém, ktorý reálne poškodzuje dobré meno Slovenska a je potrebné sa ho v týchto voľbách naozaj zbaviť. SMER to veľmi dobre vie, veď umlčať SMS , SMER stálo veľa peňazí a takmer predčasné voľby, ale umlčali ho bravúrne, emisiami. Smer ale vie, že SNS nahradí, a hľadá za neho náhradíka.
Ten náhradník je práve strana KDH. Povedzme si tiež zopár slóv o HZDS. Táto strana veľmi rýchlo pochopila, keď po roku 2002 znova vyhrali voľby, ale nezostavili vládu, že im veľmi nepomôže vyhrať voľby, keď s nimi nikto nechce ísť do koalícií. A tak počas rokov 2002 až 2007, začali meniť svoju politiku.
Na konci obdobia začali podporovať koalíciu- ktorá mala viac poslaneckých mandantov, ale nebola zďaleka taká silná ako je dnešná koalícia na čele so SMEROM. Preto potrebovali podporu aj z niektorých opozičných kruhov. ( SDKU, ANO, SMK, KDH vytvorili koalíciu, ale museli byť kompaktný ak chceli presadiť svoje zákony- a to sa im darilo dosť ťažko bez tichej podpory HZDS v závere volebného obdobia – 2004 a v roku 2005 by ťažko niektoré kľúčové zákony uzákonili a realizovali ich v praxi)
HZDS- pochopila, že sa blížia voľby, a potrebovala si aj ona v tom čase prihrievať svoju polievočku aby neostala v politickej izolácií čo sa jej stalo už dvakrát po vyhratých voľbách. HZDS, sa teraz predstavuje ako strana, ktorá sa snaží poučiť zo svojich chýb, a tiež začína hrať na hociktorú stranu, ktorá by jej umožnila ostať v koalícií.
Preto alternatíva SMER, HZDZ a KDH, považujem za neutrálnu polievku- ktorou dosiahneme tichú spoluprácu KDH s opozíciou- kde budú sedieť akademická pravica SAS a SDKÚ, , ale budú mať konečne v koalícií spojku a mohli by im niektoré zákony prejsť.
Touto polievkou dosiahmene aj to, že sa zradikalizovaná strana SMK, a Bélov Most – híd- ktorá je oveľa viac akceptovaná medzi politickým spektorm ako SMK na čele s Czákym, budú tiež v opozícií a samozrejme tiež SNS, ak sa vôbec dostane do vlády.
Mimochodom Most híd- je tiež adept do koalície, ak by percentá nestačili- čo by bolo pre túto koalíciu nutné zlo, ale bude to závisieť od toho, či im tieto percentá budú alebo nebudú chýbať a tiež od politickej sily koaličnej trojky alebo možnej štvorky aby tak úplne oslabili opozičné krídlo čo máme možnosť vidieť teraz, keď si opozícia vo vláde ani neškrtla.
Ale pre túto koáliciu by podľa mňa Most Híd zobrali medzi seba iba v krajnom prípade- podľa potreby. Dúfam, že neutrálna alternatíva vytvorí priestor pre budúcu odvážnejšiu vládu, ktorá sa postará o pokračovanie a dokončenie ekonmických reforiem, realizovaných a plne sa prejavujúcich v rokoch 2002 až 2007. Toto je analýza možnej reálnej spolupráce.
Prikláňam sa jej ako k nutnému zlu, avšak nijako ju nebudem podporovať. Moje určenie je v tomto prípade jasné- pravica a modrá strana. Akademická pravica – “ SAS “si musí uvedomiť kto ju volí- že ju volia ekonomicky- vysokoškolski vzdelaní ľudia- ktorých bohužial nie je 30 % ako všedný ľudia a dôchodcovia strany SMER. Potrebovali sa spojiť s SDKÚ- ktorá ma väčšiu volebnú základňu a do SASu len prešli voliči od SDKÚ- ale naozaj ich politická neskúsenosť je očividná- a som zvedavý, či politicky prežijú.
Miso Vonderčík- Smite
autor je národohospodár
Rád by som Vám milí, moji priaznivci napísal niečo o povievke a jej správnej príprave a prísadách na to aby sme si ju pripravili čo najlepšie a podľa možností aby nám aj najlepšie vyhovovala a chutila. V predvolebnej atmosfére sa začína kreovať situácia ktorú som už naznačil. Spolupráca Smeru a KDH, naberá reálnejšie kontúry.
Príprava a masírovanie svojej voličskej základne každej tejto strany sa už začala. Poďme si rozanalyzovať možné alternatívy. V prípde koalície Smer, KDH, a HZDS- ak by táto koalícia vznikla, získlali by sme mierne neutrálnu vládu. Čo by nemuselo vyznievať až tak zle ako sa na prvý pohľad zdá. Prečo ?
Pretože KDH je kresťansko demokratická strana- konzervatívna, výslovne sa neprikláňa ani na ľavú ani na pravú stranu. Bola však v pravicovej koalícií- ich voliči sú v dostatočnej miere vzdelaný, nie su populisti majú však bližšie k stredo pravej orientácií, než k ľavici akým je SMER.
Práve ona sa postarala o predčasné voľby v roku 2006, z tohto dôvodu ich hodnotím ako mierne nestabilný článok v akejkoľvek koalícií, pretože si niekedy neuvedomujú svoj politický potenciál vzhľadom na ich budúci politický vývoj a možné politické spojenia v ďalších voľbách.
Ale s novým predsedom strany, je tu aj nový duch a nová energia, ktorú nemožno prehliadnuť. Táto strana chce byť vo vláde, a keď sa dve hlavné pravicové strany SDKU a SAS rozhodli isť do vobieb sami, KDH veľmi správne usúdila že toto nikomu nepomôže, a hlavne nie im a preto sa začínajú pozerať po reálnejšej alternatíve, ktorá im zaručí účasť vo vláde. A tá reálna alternatíva predstavuje spojenie so Smerom. Položme si otázku čo bude takéto spojenectvo znamenať pre SMER. ? SMER už jasne hľadá náhradu za SNS, ktorá im poškodzuje kredit hlavne v zahraničí ale aj u nás .
Je len škoda že táto nacionálna- národná strana, zneužíva národohospodársky obsah Slovenka – ako jedinú myšlienku pre získavanie svojich voličov. A je škoda že jej predsedá tak nehanebný človek akým je Slota, ktorý naozaj nemá v inteligentnej a modernej politike čo robiť. Je to vážny problém, ktorý reálne poškodzuje dobré meno Slovenska a je potrebné sa ho v týchto voľbách naozaj zbaviť. SMER to veľmi dobre vie, veď umlčať SMS , SMER stálo veľa peňazí a takmer predčasné voľby, ale umlčali ho bravúrne, emisiami. Smer ale vie, že SNS nahradí, a hľadá za neho náhradíka.
Ten náhradník je práve strana KDH. Povedzme si tiež zopár slóv o HZDS. Táto strana veľmi rýchlo pochopila, keď po roku 2002 znova vyhrali voľby, ale nezostavili vládu, že im veľmi nepomôže vyhrať voľby, keď s nimi nikto nechce ísť do koalícií. A tak počas rokov 2002 až 2007, začali meniť svoju politiku.
Na konci obdobia začali podporovať koalíciu- ktorá mala viac poslaneckých mandantov, ale nebola zďaleka taká silná ako je dnešná koalícia na čele so SMEROM. Preto potrebovali podporu aj z niektorých opozičných kruhov. ( SDKU, ANO, SMK, KDH vytvorili koalíciu, ale museli byť kompaktný ak chceli presadiť svoje zákony- a to sa im darilo dosť ťažko bez tichej podpory HZDS v závere volebného obdobia – 2004 a v roku 2005 by ťažko niektoré kľúčové zákony uzákonili a realizovali ich v praxi)
HZDS- pochopila, že sa blížia voľby, a potrebovala si aj ona v tom čase prihrievať svoju polievočku aby neostala v politickej izolácií čo sa jej stalo už dvakrát po vyhratých voľbách. HZDS, sa teraz predstavuje ako strana, ktorá sa snaží poučiť zo svojich chýb, a tiež začína hrať na hociktorú stranu, ktorá by jej umožnila ostať v koalícií.
Preto alternatíva SMER, HZDZ a KDH, považujem za neutrálnu polievku- ktorou dosiahneme tichú spoluprácu KDH s opozíciou- kde budú sedieť akademická pravica SAS a SDKÚ, , ale budú mať konečne v koalícií spojku a mohli by im niektoré zákony prejsť.
Touto polievkou dosiahmene aj to, že sa zradikalizovaná strana SMK, a Bélov Most – híd- ktorá je oveľa viac akceptovaná medzi politickým spektorm ako SMK na čele s Czákym, budú tiež v opozícií a samozrejme tiež SNS, ak sa vôbec dostane do vlády.
Mimochodom Most híd- je tiež adept do koalície, ak by percentá nestačili- čo by bolo pre túto koalíciu nutné zlo, ale bude to závisieť od toho, či im tieto percentá budú alebo nebudú chýbať a tiež od politickej sily koaličnej trojky alebo možnej štvorky aby tak úplne oslabili opozičné krídlo čo máme možnosť vidieť teraz, keď si opozícia vo vláde ani neškrtla.
Ale pre túto koáliciu by podľa mňa Most Híd zobrali medzi seba iba v krajnom prípade- podľa potreby. Dúfam, že neutrálna alternatíva vytvorí priestor pre budúcu odvážnejšiu vládu, ktorá sa postará o pokračovanie a dokončenie ekonmických reforiem, realizovaných a plne sa prejavujúcich v rokoch 2002 až 2007. Toto je analýza možnej reálnej spolupráce.
Prikláňam sa jej ako k nutnému zlu, avšak nijako ju nebudem podporovať. Moje určenie je v tomto prípade jasné- pravica a modrá strana. Akademická pravica – “ SAS “si musí uvedomiť kto ju volí- že ju volia ekonomicky- vysokoškolski vzdelaní ľudia- ktorých bohužial nie je 30 % ako všedný ľudia a dôchodcovia strany SMER. Potrebovali sa spojiť s SDKÚ- ktorá ma väčšiu volebnú základňu a do SASu len prešli voliči od SDKÚ- ale naozaj ich politická neskúsenosť je očividná- a som zvedavý, či politicky prežijú.
Miso Vonderčík- Smite
autor je národohospodár
HODNOTY A SPOTREBA
HODNOTY A SPOTREBA
Nato aby ktokoľvek dokázal vytvoriť zmyslupllné hodnoty, potrebuje víziu, poslanie a hlavne cieľ. A nato aby človek dokázal spotrebovať potrebuje mať vytvorené hodnoty. Týmto úvodným konštatovním chcem jasne poukázať na rozdiel medzi socíálnou ( ľavou ) stranou a slobodnou ( pravou ) stranou politiky a poukázať na dôležitú zlatú strednú cestu ako rovnováha v každej oblasti nielen v politike.
Sociálne podniky, ktoré začala prešetrovať Európska komisia , a ktorej autorkou a realizátorkou je Vierka ( ľavá- ale doslova ľavá ruka Roba ( nič proti výnimočným ľavákom, ona je praváčka ), budú pravdepodobne financovať daňovníci.
Poďme ale poporiatku . Ak by smo mal tu šancu sediet s pani Vierkou, s veľkou chuťou a priam nadšením by som s ňou išiel do vzájomnej komfrontácie. Politiku môžu totiž robiť len dva druhy ľudí- ľudia, ktorí dokážu vytvárať hodnoty , a ľudia ktorí dokážu vytvárať spotrebu. Na každej strane sa nachádza rôzny stupeň inteligenice.
Rozhodne vo vláde nemá čo robiť Viera, tá nepatrí nikam, v podstate ani neviem kam vôbec smeruje s tými svojimi opatreniami. Vaše ,, PRIVILEGOVANÉ Sociálne podniky ,, ( na Vieru bol už niekoľkokrát podaný návrh na jej odvolanie, a to jednak pre jej jednoznačnú nekompetentnosť ,a tiež pre 2 miliónvú dotáciu pre podnik Privilégium, pre ktorý pracovala ), ničia efektívne využívanie pracovného času a konkurenčné podniky.
Socilálne podniky- naozaj neskutočný zásah do čierneho- úprimne Vám naozaj gratulujem- som úplne nadšený týmto protikrízovým opatrením, pre boj s nezamestnanosťou. Normálne mám povystrihované výstrižky z novín, kde je čo i len zmienka o Vašich sociálnych podnikoch. Fakt žasnem nad tým aká ,, ste len múdra,, . Kde preboha ten rozum beriete.
Veď na to treba fakt genialitu hrubého zrna, keď Sociálnymi podnikmi vytvárate nové pracovné miesta, na úkor trhovo vytvorených pracovných miest, ktoré bojujú neustále s trhom a konkurencou ( viď- Krachujúci Revúcky podnik, ktorý prišiel o zákazníka kvoli Sociiálnemu podniku vytvorený vládou na podporu nezamenstnanosti, ktorý dokáže vyrábať lacnejšie priamej podpore štátu – úryvok z článku Hospodárskych novín 25.3.2010 ).
Naozaj genialita hrubého zrna- ale staré návyky sa nezaprú. Starý dobrý, červený kabát, červené spomienky sú čerstvé však pani Vierka- dokonca ministerka ste. Hurá, vrchol vašej červenej slávy však. To si ako predstavujete ? Že Sociálne podniky vyriešia Váš problém s nezamestnanosťou ? To si naozaj myslíte že tak ako Vy ( o tom som fakt presvedčený ), majú ľudia v hlave prázdno, alebo aby som bol presnejší červené prázdno ?
Sociálne podniky akurat tak vo veľkom štýle podporujú klientelizmus ako hrom, korupciu a vytvára sa tak živná pôda pre šedú ekonomiku. Európska komisia to vie, a pekne Vám pani Vierka klepla po prstoch. A tých 11 mld Eur, ktoré ste použili na sociálne podniky, a ktoré iba zničili schopné konkurenčné podniky, a vytvorili živú pôdu pre Vaše neefektívne podniky, ktoré si myslíte že ,sa budú snažiť svojou kvalitou niekoho prekonať.
A koho sa budú snažiť prekonať- Vás pani Ministerka- no jedine Vás- lebo Vy ich financujete. Načo sa oni budú snažiť súťažiť- a s kým- ? Prečo by museli- veď daňoví poplatníci zaplatia prácu neefektívnej výrobe- veľmi radi zaplatia- už v rade čakáme na podanie daňového priznanie, len aby sme stihli zachrániť Vaše sociálne reformy .
Myslíte si že podniky s takouto podporou sa v dlhodobom období budú o niečo snažiť ? Pani Ministerka dovoľte mi pripomenúť , aký je dnes rok- je rok 2010- viete neviem či ste si všimli ale tu už nie sme v komunizme. Viete o tom pani Ministerka?
Vo vašom prípade Vám to je jedno, či to je alebo nie je, v dlhodobom období efektívne alebo neefektívne, to je vám úplne jedno, veď ste tu možno na 4 roky, potom ak boh dá, a Robko urobí dobrú populistikú kampaň ( Mečiar 2 sa vracia ), tak možno aj dlhšie. Otázka je dokedy ? Ja viem vy zastupujete dôchodcov a ľudí ktorí stále veria že štát sa postará o ich biedne životy. Normálny ľudia prichádzajú však na to že to tak nie je, a nebude to tak, už či sa Vám to páči alebo nie, vývoj nezastavíte.
Ste ako dinosaurus, ktoré tiež vyhynuli, a je len otázkou času, kedy aj Vaša neodbornosť a žiadny cit pre budúce generácie a tým patričná zodpovednosť je Vám úplne ľahostajná. Ako človek vo vrcholnej politike, si musíte byť vedomá, že zastupujete nielen Vaše hlavné spektrum voličskej základne ako sú dôchodcovia, ktorým patrí všetká česť, za ich odpracované roky (ale ani tým nikto nezaručí vyššie dôchodky, lebo demografia ukazuje, že odvody na pokrytie ich dôchodkov sú nepostačujúce- bohužiaľ Európa stárne, a bude starnuť- rodina je pre mnohých dnes drahou záležitosťou ) .
Ale vy nezastupujete iba túto vrstvu, Vy zastupujete aj produktívnu a predproduktívnu vrstvu – proste všetkých občanov. A jedno Vám musí byť jednoznačne jasné. Produktívna vrstva Vás rada mať nikdy nebude. A prečo ? Pre to červené prázdno ktoré máte v hlave. Pre zákonník práce, ktorý nebude nútiť podniky k tvorbe nových pracovných miest.
A ak vyhráte voľby, budete musieť riešiť otázku príjmovej strany štátneho rozpočtu. A to bude možné iba zvýšením priamych daní, aby ste mohli ten svoj klientelizmus a nástenkové tendre začo platiť. Viete pani Vierka ja Vám to vysvetlím ako sedliakovi- ten pochopí princíp hneď, nepotrebuje nato červenú farbu. Základom fungovania štátu je rodina, je to základná ekonomická jednotka, ktorá vyrába tovary a služby, a tiež spotrebúva- je to krvný obeh štátu. Rodina vychováva deti- a tie znova svoje deti a tak ďalej.
V trhovej ekonomike- slobodnej trhovej ekonomike, je veľmi veľa príležitostí na to aby sa deti tej ktorej rodiny mohli kdekoľvek a kedykoľvek uplatniť. To znamená že pracujú. Z ich mzdy sa platia odvody – zdravotné a odvody do sociálnej poisťovni, ktoré majú danému pracujúcemu zabezpečiť kvalitnú starobu. Odvodový systém bol koncipovaný v iných podmienkach, presne v povojnových podmienkach, kde vojnou zničené hospodárstvo celého sveta, poskytovalo dostatok práce pre každého. Bolo to v podmienkach kde tento systém bolo možné zaviesť.
Teraz to tak nie je. A systém je pred kolapsom. Sociálne výhody sú vážnou hrozbou pre každý ekonomický systém. Ďalšou dôležitou reformou pre našu generáciu bude zrušiť Sociálnu poisťovňu ako garanta pre vyplácanie dôchodkov.
A to preto, pretože v budúcnosti sa o tomto systéme odvodov na dôchodok a ich spätné vyplácanie v starobe, bude iba učiť v ekonomickom dejepise. Sociálna poisťovňa bude zrušené, možno to bude o 20 rokov, možno neskôr, možno tu už ani ja nebudem, ale rozumný štát sa bude chcieť tejto zodpovednosti čo najskôr zbaviť aby nemusel túto otázku nikdy riešiť.
Zodpovedný štát je taký, ktorý poskytuje zodpovednosť svojim občanom. Nezodpovedný štát je taký, ktorý im ju berie, a ktorý proklamuje že sa o nich postará. Ale vždy príde iná vláda, a preto nikto nemá žiadnu istotu v tom, že keď on bude na dôchodku, bude práve pri moci sociálna alebo liberálna vláda, a podstatné je tiež že ako dlho. ? Ľudia v komunizme, sa týmito otázkami vôbec nezaoberali, pretože štát sa staral o každého o každú ekonomickú činnosť, a preto tento systém v tomto ekonomickom zriadení, fungoval, takéto neefektívne správanie sa však raz muselo zreálniť, a tu je výsledok.
Teraz sa štát musí naučiť podnikať zo svojimi zdrojmi, a tými najhlavnejšími zdrojmi ktorými každý štát disponuje, sú ich občania. Ak štát bude preberať zodpovednosť za svojich občanov, musí zákonite obmedzovať ich aktívnu slobodu. Predsa nemôže niečo sľubovať ľudom, bez toho aby ich neobmedzovala.
Pritom štát, ktorý zodpovednosť presúva na ľudí, im zákonite vytvára oveľa viac možností na to aby sa čo možno najvolnejšie a v rámci fair play uplatňovali na trhu práce a pretavili zodpovednosť do reality. A v tom je to- Dať ľudom možnosť voľby ako využiť svoj čas najefektívnejšie. V komunizme o túto možnosť ľudia prišli- a draho za to zaplatili- hlavne časom ktorý stratili, získali však istoty.
Ja tie ich istoty nechcem, radšej budem slobodný- doslovne slovom, písmom, aj činom, a veľmi rád budem bojovať za svoju predstavu a vízie, o ktorých ľudia v komunistickom režime ani len nepočuli , nesnívali a ani nevedeli čo to je.
TOTO BUDE OTÁZKA NAŠEJ GENERÁCIE, ŽIŤ ŽIVOT PODĽA NAŠICH VÍZIÍ A PREDSTÁV a mať na to dostatok odvahy uskutočniť to, aby sme týmto spôsobom života dokázali presvedčiť generácie ktoré preberú žezlo po nás. Len ak je sám človek zodpovedný sám sa seba, potom aj štát bude svojim občanom nápomocný a iba tak sa človek naozaj stane sociálnym, a to práve preto, lebo na to aby niekomu inému pomohol, nebude donútený žiadnym odvodovým zaťažením či daňami, potom to bude robiť nezištne a rád. To je socíálne podstata štátu.
Autor- MICHAL VONDERČÍK ( všetky práva vyhradené )
Nato aby ktokoľvek dokázal vytvoriť zmyslupllné hodnoty, potrebuje víziu, poslanie a hlavne cieľ. A nato aby človek dokázal spotrebovať potrebuje mať vytvorené hodnoty. Týmto úvodným konštatovním chcem jasne poukázať na rozdiel medzi socíálnou ( ľavou ) stranou a slobodnou ( pravou ) stranou politiky a poukázať na dôležitú zlatú strednú cestu ako rovnováha v každej oblasti nielen v politike.
Sociálne podniky, ktoré začala prešetrovať Európska komisia , a ktorej autorkou a realizátorkou je Vierka ( ľavá- ale doslova ľavá ruka Roba ( nič proti výnimočným ľavákom, ona je praváčka ), budú pravdepodobne financovať daňovníci.
Poďme ale poporiatku . Ak by smo mal tu šancu sediet s pani Vierkou, s veľkou chuťou a priam nadšením by som s ňou išiel do vzájomnej komfrontácie. Politiku môžu totiž robiť len dva druhy ľudí- ľudia, ktorí dokážu vytvárať hodnoty , a ľudia ktorí dokážu vytvárať spotrebu. Na každej strane sa nachádza rôzny stupeň inteligenice.
Rozhodne vo vláde nemá čo robiť Viera, tá nepatrí nikam, v podstate ani neviem kam vôbec smeruje s tými svojimi opatreniami. Vaše ,, PRIVILEGOVANÉ Sociálne podniky ,, ( na Vieru bol už niekoľkokrát podaný návrh na jej odvolanie, a to jednak pre jej jednoznačnú nekompetentnosť ,a tiež pre 2 miliónvú dotáciu pre podnik Privilégium, pre ktorý pracovala ), ničia efektívne využívanie pracovného času a konkurenčné podniky.
Socilálne podniky- naozaj neskutočný zásah do čierneho- úprimne Vám naozaj gratulujem- som úplne nadšený týmto protikrízovým opatrením, pre boj s nezamestnanosťou. Normálne mám povystrihované výstrižky z novín, kde je čo i len zmienka o Vašich sociálnych podnikoch. Fakt žasnem nad tým aká ,, ste len múdra,, . Kde preboha ten rozum beriete.
Veď na to treba fakt genialitu hrubého zrna, keď Sociálnymi podnikmi vytvárate nové pracovné miesta, na úkor trhovo vytvorených pracovných miest, ktoré bojujú neustále s trhom a konkurencou ( viď- Krachujúci Revúcky podnik, ktorý prišiel o zákazníka kvoli Sociiálnemu podniku vytvorený vládou na podporu nezamenstnanosti, ktorý dokáže vyrábať lacnejšie priamej podpore štátu – úryvok z článku Hospodárskych novín 25.3.2010 ).
Naozaj genialita hrubého zrna- ale staré návyky sa nezaprú. Starý dobrý, červený kabát, červené spomienky sú čerstvé však pani Vierka- dokonca ministerka ste. Hurá, vrchol vašej červenej slávy však. To si ako predstavujete ? Že Sociálne podniky vyriešia Váš problém s nezamestnanosťou ? To si naozaj myslíte že tak ako Vy ( o tom som fakt presvedčený ), majú ľudia v hlave prázdno, alebo aby som bol presnejší červené prázdno ?
Sociálne podniky akurat tak vo veľkom štýle podporujú klientelizmus ako hrom, korupciu a vytvára sa tak živná pôda pre šedú ekonomiku. Európska komisia to vie, a pekne Vám pani Vierka klepla po prstoch. A tých 11 mld Eur, ktoré ste použili na sociálne podniky, a ktoré iba zničili schopné konkurenčné podniky, a vytvorili živú pôdu pre Vaše neefektívne podniky, ktoré si myslíte že ,sa budú snažiť svojou kvalitou niekoho prekonať.
A koho sa budú snažiť prekonať- Vás pani Ministerka- no jedine Vás- lebo Vy ich financujete. Načo sa oni budú snažiť súťažiť- a s kým- ? Prečo by museli- veď daňoví poplatníci zaplatia prácu neefektívnej výrobe- veľmi radi zaplatia- už v rade čakáme na podanie daňového priznanie, len aby sme stihli zachrániť Vaše sociálne reformy .
Myslíte si že podniky s takouto podporou sa v dlhodobom období budú o niečo snažiť ? Pani Ministerka dovoľte mi pripomenúť , aký je dnes rok- je rok 2010- viete neviem či ste si všimli ale tu už nie sme v komunizme. Viete o tom pani Ministerka?
Vo vašom prípade Vám to je jedno, či to je alebo nie je, v dlhodobom období efektívne alebo neefektívne, to je vám úplne jedno, veď ste tu možno na 4 roky, potom ak boh dá, a Robko urobí dobrú populistikú kampaň ( Mečiar 2 sa vracia ), tak možno aj dlhšie. Otázka je dokedy ? Ja viem vy zastupujete dôchodcov a ľudí ktorí stále veria že štát sa postará o ich biedne životy. Normálny ľudia prichádzajú však na to že to tak nie je, a nebude to tak, už či sa Vám to páči alebo nie, vývoj nezastavíte.
Ste ako dinosaurus, ktoré tiež vyhynuli, a je len otázkou času, kedy aj Vaša neodbornosť a žiadny cit pre budúce generácie a tým patričná zodpovednosť je Vám úplne ľahostajná. Ako človek vo vrcholnej politike, si musíte byť vedomá, že zastupujete nielen Vaše hlavné spektrum voličskej základne ako sú dôchodcovia, ktorým patrí všetká česť, za ich odpracované roky (ale ani tým nikto nezaručí vyššie dôchodky, lebo demografia ukazuje, že odvody na pokrytie ich dôchodkov sú nepostačujúce- bohužiaľ Európa stárne, a bude starnuť- rodina je pre mnohých dnes drahou záležitosťou ) .
Ale vy nezastupujete iba túto vrstvu, Vy zastupujete aj produktívnu a predproduktívnu vrstvu – proste všetkých občanov. A jedno Vám musí byť jednoznačne jasné. Produktívna vrstva Vás rada mať nikdy nebude. A prečo ? Pre to červené prázdno ktoré máte v hlave. Pre zákonník práce, ktorý nebude nútiť podniky k tvorbe nových pracovných miest.
A ak vyhráte voľby, budete musieť riešiť otázku príjmovej strany štátneho rozpočtu. A to bude možné iba zvýšením priamych daní, aby ste mohli ten svoj klientelizmus a nástenkové tendre začo platiť. Viete pani Vierka ja Vám to vysvetlím ako sedliakovi- ten pochopí princíp hneď, nepotrebuje nato červenú farbu. Základom fungovania štátu je rodina, je to základná ekonomická jednotka, ktorá vyrába tovary a služby, a tiež spotrebúva- je to krvný obeh štátu. Rodina vychováva deti- a tie znova svoje deti a tak ďalej.
V trhovej ekonomike- slobodnej trhovej ekonomike, je veľmi veľa príležitostí na to aby sa deti tej ktorej rodiny mohli kdekoľvek a kedykoľvek uplatniť. To znamená že pracujú. Z ich mzdy sa platia odvody – zdravotné a odvody do sociálnej poisťovni, ktoré majú danému pracujúcemu zabezpečiť kvalitnú starobu. Odvodový systém bol koncipovaný v iných podmienkach, presne v povojnových podmienkach, kde vojnou zničené hospodárstvo celého sveta, poskytovalo dostatok práce pre každého. Bolo to v podmienkach kde tento systém bolo možné zaviesť.
Teraz to tak nie je. A systém je pred kolapsom. Sociálne výhody sú vážnou hrozbou pre každý ekonomický systém. Ďalšou dôležitou reformou pre našu generáciu bude zrušiť Sociálnu poisťovňu ako garanta pre vyplácanie dôchodkov.
A to preto, pretože v budúcnosti sa o tomto systéme odvodov na dôchodok a ich spätné vyplácanie v starobe, bude iba učiť v ekonomickom dejepise. Sociálna poisťovňa bude zrušené, možno to bude o 20 rokov, možno neskôr, možno tu už ani ja nebudem, ale rozumný štát sa bude chcieť tejto zodpovednosti čo najskôr zbaviť aby nemusel túto otázku nikdy riešiť.
Zodpovedný štát je taký, ktorý poskytuje zodpovednosť svojim občanom. Nezodpovedný štát je taký, ktorý im ju berie, a ktorý proklamuje že sa o nich postará. Ale vždy príde iná vláda, a preto nikto nemá žiadnu istotu v tom, že keď on bude na dôchodku, bude práve pri moci sociálna alebo liberálna vláda, a podstatné je tiež že ako dlho. ? Ľudia v komunizme, sa týmito otázkami vôbec nezaoberali, pretože štát sa staral o každého o každú ekonomickú činnosť, a preto tento systém v tomto ekonomickom zriadení, fungoval, takéto neefektívne správanie sa však raz muselo zreálniť, a tu je výsledok.
Teraz sa štát musí naučiť podnikať zo svojimi zdrojmi, a tými najhlavnejšími zdrojmi ktorými každý štát disponuje, sú ich občania. Ak štát bude preberať zodpovednosť za svojich občanov, musí zákonite obmedzovať ich aktívnu slobodu. Predsa nemôže niečo sľubovať ľudom, bez toho aby ich neobmedzovala.
Pritom štát, ktorý zodpovednosť presúva na ľudí, im zákonite vytvára oveľa viac možností na to aby sa čo možno najvolnejšie a v rámci fair play uplatňovali na trhu práce a pretavili zodpovednosť do reality. A v tom je to- Dať ľudom možnosť voľby ako využiť svoj čas najefektívnejšie. V komunizme o túto možnosť ľudia prišli- a draho za to zaplatili- hlavne časom ktorý stratili, získali však istoty.
Ja tie ich istoty nechcem, radšej budem slobodný- doslovne slovom, písmom, aj činom, a veľmi rád budem bojovať za svoju predstavu a vízie, o ktorých ľudia v komunistickom režime ani len nepočuli , nesnívali a ani nevedeli čo to je.
TOTO BUDE OTÁZKA NAŠEJ GENERÁCIE, ŽIŤ ŽIVOT PODĽA NAŠICH VÍZIÍ A PREDSTÁV a mať na to dostatok odvahy uskutočniť to, aby sme týmto spôsobom života dokázali presvedčiť generácie ktoré preberú žezlo po nás. Len ak je sám človek zodpovedný sám sa seba, potom aj štát bude svojim občanom nápomocný a iba tak sa človek naozaj stane sociálnym, a to práve preto, lebo na to aby niekomu inému pomohol, nebude donútený žiadnym odvodovým zaťažením či daňami, potom to bude robiť nezištne a rád. To je socíálne podstata štátu.
Autor- MICHAL VONDERČÍK ( všetky práva vyhradené )
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)